EuropskeNoviny.sk
Na základe najnovších dostupných vedeckých odporúčaní a s cieľom zlepšenia dlhodobej udržateľnosť populácií rýb Komisia navrhuje zvýšiť rybolovné možnosti pre populáciu sleďa atlantického v Rižskom zálive a populáciu lososa atlantického v centrálnej oblasti a zachovať súčasné úrovne pre populáciu sleďa atlantického v Botnickom zálive a populácie šproty severnej a platesy veľkej. V prípade ostatných populácií, na ktoré sa návrh vzťahuje, navrhuje Komisia zníženie rybolovných možností.
Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Na stav populácií rýb v Baltskom mori má vplyv viacero faktorov. Jedným z nich je rybolov, no zdravie týchto populácií vážne ohrozuje aj znečistenie morí či zmena klímy. Dlhodobá udržateľnosť Baltského mora nie je voľbou, ale nutnosťou. Dnes prijímame realistický návrh, ktorý je podľa môjho názoru prínosný aj pre rybárov, aj pre populácie rýb. Teším sa na spoluprácu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami v oblasti Baltského mora. Keďže tlak na populácie rýb v Baltskom mori nemožno riešiť len rybárskou politikou, inicioval som zvolanie konferencie ministrov všetkých pobaltských štátov EÚ z tejto oblasti s cieľom komplexne sa venovať všetkým relevantným faktorom tak, aby bol rybolov v Baltskom mori dlhodobo udržateľný.“
Navrhované celkové povolené výlovy (TAC) vychádzajú z vedeckých odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a z viacročného riadiaceho plánu pre Baltské more, ktorý v roku 2016 prijali Rada a Európsky parlament.
V posledných rokoch sa rybári, odvetvie a subjekty verejného sektora v EÚ intenzívne snažili o obnovu populácií rýb v Baltskom mori. Tam, kde boli dostupné úplné vedecké odporúčania, sa doterajšími rozhodnutiami o rybolovných možnostiach pre Baltské more podarilo stanoviť rybolovné možnosti v súlade so zásadou maximálneho udržateľného výnosu (MSY) pre sedem z ôsmich populácií, ktoré zodpovedajú 95 % objemu vylodení úlovkov. V roku 2019 však vedci zistili, že situácia je menej stabilná, ako sa odhadovalo. Preto treba prijať rozhodné kroky potrebné na obnovu všetkých populácií a zabezpečiť, aby sa dostali na úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY, alebo aby zotrvali na tejto úrovni.
Rada preskúma návrh Komisie a má v pláne prijať ho na zasadnutí ministrov, ktoré sa bude konať 19. a 20. októbra.
Treska škvrnitá
Vedci v roku 2019 zistili, že početnosť východnej populácie tresky škvrnitej sa výrazne znížila a určitý čas sa nachádzala pod úrovňou bezpečných biologických hraníc. Vzhľadom na naliehavosť tohto problému Komisia zakázala lov tresky škvrnitej v druhej polovici roku 2019 v oblastiach s najčastejším výskytom východobaltskej populácie tresky škvrnitej. V roku 2020 Rada na návrh Komisie znížila TAC, obmedzila jeho uplatňovanie výlučne na vedľajšie úlovky, rozšírila trvanie zákazu rybolovu aj veľkosť oblasti zákazu rybolovu počas obdobia neresenia a zakázala rekreačný rybolov v oblastiach najčastejšieho výskytu tejto populácie. Vzhľadom na to, že nedošlo k zlepšeniu stavu populácie, Komisia na základe vedeckých odporúčaní navrhuje znížiť TAC pre vedľajšie úlovky o 70 % a zachovať všetky sprievodné opatrenia.
Početnosť západobaltskej populácie tresky škvrnitej je veľmi nízka. V roku 2018 došlo k nárastu tejto populácie. Žiaľ, odvtedy početnosť populácie každoročne klesá a doposiaľ sa nachádza pod zdravou úrovňou. Komisia preto navrhuje znížiť celkový povolený výlov o 11 % a zachovať všetky sprievodné opatrenia prijaté na rok 2020. Ide jednak o stanovenie obdobia zákazu rybolovu v období neresenia v celej oblasti a jednak o obmedzenie rekreačného rybolovu, podľa ktorého si rybár môže denne ponechať päť jedincov a počas obdobia zákazu rybolovu iba dva jedince. Okrem toho sa v hlbších vodách východnej časti Baltského mora TAC uplatňuje len na vedľajšie úlovky a rekreačný rybolov je zakázaný. Potreba týchto opatrení v uvedenej oblasti vyplýva z toho, že sa tu súčasne vyskytuje aj západobaltská aj východobaltská populácia tresky škvrnitej, pričom východná populácia je v mimoriadne zlom stave.
Sleď atlantický
Veľkosť západnej populácie sleďa atlantického je aj naďalej pod bezpečnou biologickou hranicou. Komisia preto navrhuje znížiť celkový povolený výlov o 50 %. V prípade populácie tohto druhu v centrálnej oblasti Komisia navrhuje v súlade s odporúčaním ICES zníženie TAC o 36 %, pretože veľkosť populácie klesla pod zdravú úroveň. V súlade s odporúčaním ICES Komisia navrhuje zachovať úroveň TAC pre Botnický záliv, kým situácia populácie sleďa atlantického v Rižskom zálive umožňuje zvýšenie TAC o 15 %.
Platesa veľká
Na základe odporúčania ICES by bolo možné zvýšenie TAC, Komisia však navrhuje obozretný prístup. Navrhuje zachovať úroveň TAC bez zmeny s cieľom ochrániť populáciu tresky škvrnitej, ktorá sa nachádza v zlom stave, keďže treska škvrnitá je nezamedziteľným vedľajším úlovkom pri love platesy veľkej.
Šprota severná
Podobne ako v prípade platesy veľkej z odporúčania ICES vyplýva možnosť zvýšenia TAC. Komisia však i tu odporúča postupovať obozretne a navrhuje zachovať úroveň TAC bez zmeny. Šprota severná a sleď sa totiž lovia v rámci zmiešaného rybolovu a TAC pre populáciu sleďa atlantického v centrálnej oblasti je nutné výrazne znížiť. Okrem toho šprota severná predstavuje korisť pre tresku škvrnitú, ktorá nie je v dobrom stave.
Losos atlantický
ICES sa vyjadrila, že doterajšie problémy s nesprávnym nahlasovaním úlovkov lososa atlantického v centrálnej oblasti sa podľa všetkého už vyriešili. V súlade s odporúčaním ICES Komisia teda navrhuje zvýšiť TAC o 9 %. Na základe odporúčania ICES však Komisia navrhuje znížiť úroveň rybolovu vo Fínskom zálive o 10 %.
Súvislosti
Návrh rybolovných možností je súčasťou koncepcie Európskej únie, v rámci ktorej sú úrovne rybolovu zosúladené s cieľmi dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti alebo maximálneho udržateľného výlovu (MSY) do roku 2020. Rada a Parlament odsúhlasili tieto ciele v rámci spoločnej rybárskej politiky. Návrh Komisie je tiež v súlade s politickými zámermi uvedenými v oznámení Komisie „Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021“ a s viacročným riadiacim plánom pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori.
