EuropskeNoviny.sk
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok vystúpil vo štvrtok 24. septembra 2020 s prejavom v pléne Národnej rady SR k materiálu s názvom Zahraničná a európska politika SR v roku 2020, v ktorom poslancom predstavil zahraničnopolitické priority našej krajiny v širšom kontexte.
„Za základný záujem zahraničnej politiky SR považujem chrániť zvrchovanosť SR, prispievať k ochrane demokratického zriadenia a právneho štátu ako základných predpokladov pre ekonomickú prosperitu,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie s tým, že pandémia, klimatické zmeny, masová migrácia, demografické zmeny, hybridné hrozby a dezinformácie, ale aj pôsobenie neštátnych aktérov – schopnosť čeliť týmto fenoménom stavia do nového svetla suverenitu každého štátu, bez ohľadu na jeho veľkosť. „Dnes už neexistujú izolované národné odpovede, a preto nevystačí, ak sa štátnou suverenitou budeme oháňať podľa toho, ako sa to doma hodí. Treba ju vnímať v realite dnešného komplikovaného sveta, aktívne ju presadzovať jej zdieľaním všade tam, kde je to nevyhnutné. Pritom zopakujem, aby nedošlo k nedorozumeniu: zdieľanie neznamená jednostranné odovzdanie suverenity,“ doplnil. Ako zdôraznil, zdieľať znamená silnejšie uplatňovať záujmy a rozhodnutia s partnermi.
Šéf diplomacie pripomenul, že Slovensko je 127. krajina na svete podľa veľkosti, 117. podľa počtu obyvateľov a v poradí 60. ekonomika s 0,11-percentným podielom na globálnom HDP. „Od roku 2004 sme však súčasťou únie, ktorá je 7. najväčšia a 3. najľudnatejšia na svete a je 2. najväčšou svetovou ekonomikou. Preto každý, kto je schopný vnímať tieto fakty, musí uznať, že členstvo v EÚ výrazne nadhodnotilo našu váhu, naše možnosti a aj náš vplyv v medzinárodných vzťahoch. Bez členstva v EÚ a NATO by sa nás na náš názor pýtal málokto a ani by sme ho nemali ako efektívne presadzovať,“ uviedol. Zároveň vyslovil nesúhlas s hlasmi tých, ktorí hovoria, že tieto organizácie nám limitujú priestor pre vlastné postoje.
Ivan Korčok ďalej vo svojom prejave uviedol, že svet je momentálne nestabilným. Dôvody však podľa neho nie je možné zvaliť na COVID-19. „Veľké pnutia a konflikty tu boli už pred pandémiou. Dlhšiu dobu sme svedkami oslabovania multilateralizmu a medzinárodného práva, či erózie strategickej stability. Dochádza k oslabovaniu režimov kontroly zbrojenia a nástrojov na budovanie dôvery a bezpečnosti v Európe,“ povedal I. Korčok.
Podľa ministra sme v súčasnosti kvôli pandémii ocitli uprostred najväčšieho hospodárskeho prepadu od 2. svetovej vojny. „Vo výsledku sme svedkami javu, ktorý sa v histórii udial už viackrát: nástup nových globálnych aktérov a súperenia mocností. Kľúčovou otázkou, ktorá sa týka aj nás je, či v 21. storočí udržíme ten medzinárodný poriadok, ktorý v konečnom dôsledku po páde berlínskeho múru priniesol slobodu aj nám,“ spresnil minister I. Korčok.
Čína je podľa ministra v centre tohto diania a jeho súčasťou je nielen hospodárska a technologická konkurencia, ale aj súťaž dvoch rôznych pohľadov na svet a na spôsob spravovania spoločnosti. „Osobitne v tejto oblasti stojíme na opačných brehoch a ako súčasť demokratického sveta očakávame, že Čína zohľadní nielen svoje záujmy, ale aj svoju zodpovednosť a svoje globálne zámery bude realizovať s rešpektom voči záujmom iných. Preto zdieľam spoločný európsky pohľad na túto krajinu, ktorá je partnerom, konkurentom a rivalom zároveň,“ poznamenal.
Ďalším významným medzinárodným aktérom je podľa šéfa slovenskej diplomacie Rusko. Ako povedal, urobí všetko pre to, aby sa vzťahy s touto krajinou rozvíjali na prospech našich štátnych záujmov. „Bohužiaľ, v ostatnom období sa na Slovensku dostali vzťahy s touto krajinou do roviny emócií. Nedá sa nevidieť aj to, že v očiach našej verejnosti vznikol dojem, akoby sa stali agendou či vlastníctvom jednej politickej strany. Vzťahy s Ruskom preto potrebujeme dostať do vecnej polohy, byť si vedomí našich záujmov, ale takisto aj problémov a odlišných postojov. Chápeme, že Rusko má svoje záujmy, to čo však prehliadať nemôžeme, je, akými spôsobmi to Rusko uskutočňuje. Keď k tomu máme výhrady, sme nútení a budeme reagovať, aj keď, opakujem, našim primárnym cieľom zostáva rozvíjať dobré vzájomné bilaterálne vzťahy a komunikovať s Ruskom o mnohých medzinárodných otázkach,“ dodal.
Podľa ministra I. Korčoka je pre úspech zahraničnej politiky mimoriadne dôležitý čo najširší domáci konsenzus v kľúčových otázkach zahraničnej politiky.
„Čím jednotnejší doma, tým úspešnejší v zahraničí. Je to politicky univerzálne pravidlo, či je štát väčší alebo menší, alebo hoci aj najväčší. Aj preto pripravujeme novú Bezpečnostnú stratégiu. Tá pomenuje naše životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Ubezpečujem Vás, aj občanov: nepoprieme v nej, že svet má štyri svetové strany, ale z bezpečnostnej stratégie bude z nej jasné to, kde patríme,“ vyhlásil.
Pre najefektívnejšiu obhajobu slovenských záujmov vo svete sú podľa ministra základom silné vzťahy so susedmi a následne formovanie spojenectiev.
„Aj v zahraničnej politike platí, že dobré susedské vzťahy zvyšujú hodnotu nášho domu. Preto usilujeme o rozvoj vzťahov so susedmi v bilaterálnych aj regionálnych formátoch. Najintenzívnejšia zostáva Vyšehradská spolupráca, ale otvárame sa zároveň aj novým platformám, pričom práve pandémia dala pozitívny impulz napríklad Slavkovskému formátu,“ zdôraznil.
Rámcom a nadstavbou našich susedských vzťahov je podľa ministra naše strategické smerovanie. „Sme súčasťou západného demokratického spoločenstva a dovoľte mi opäť zdôrazniť: Západ v tomto kontexte nie je o geografii, ale o spôsobe, akým chceme spravovať našu spoločnosť. Politický západ, so všetkými problémami, dnes stelesňuje to, čo dáva predpoklad pre prosperitu a bezpečnosť. Nevidím preto priestor na experimenty a úprimne, nerozumiem hlasom volajúcim po tom, aby sme patrili niekde –medzi-, pretože v tomto prípade to znamená nepatriť –nikde-. A to v dnešnom nestabilnom svete nie je dobrá alternatíva,“ vyhlásil.
Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, aby sa v prípade EÚ nehovorilo už len o fondoch, diaľniciach, či čističkách odpadových vôd. „Sú dôležité, ale bohužiaľ, ak hovoríme len o nich, spoluvytvárame tak obraz EÚ, akoby tu šlo len o peniaze,“ dodal. EÚ je podľa I. Korčoka viac ako len hospodársky klub alebo plná špajza, z ktorej sa dá len vyberať. „Nezabúdajme, že integrácia je odpoveď na dvojnásobné zlyhanie v Európe v 20. storočí, keď v medzinárodných vzťahoch rozhodoval princíp silnejšieho a bezohľadnejšieho, ktorý vyústil do dvoch zničujúcich vojen. EÚ je aj dnes poistkou proti nacionalizmu, národným egoizmom a je dobrým riešením osobitne pre menšie štáty,“ dodal.
„Preto, odmietajme konšpirácie a fabulácie, že mimo EÚ by sme na tom boli lepšie. Neboli, pretože bez EÚ sa Európa opäť premení na ring kde sa naplno prejaví politická a ekonomická váha jednotlivých štátov a tým sa zreálni aj naša váha voči veľkým krajinám. Záujem Slovenska je preto sedieť za stolom, kde sú dohodnuté pravidlá bez ohľadu na veľkosť ekonomiky či počet obyvateľov. Druhá možnosť je prizerať sa spoza dverí ako pravidlá tvoria iní a rozhodujú o nás bez nás. Ja dúfam, že sa nám už nikdy nič také neprihodí,“ uviedol minister.
Rovnaké pravidlo podľa I. Korčoka platí aj v prípade NATO. Členstvo v NATO nie je o amerických záujmoch, ako to je cieľavedome podsúvané slovenským občanom. „Je to výsostne o našich, slovenských záujmoch,“ zdôraznil.
Osobitne sa minister I. Korčok venoval aj vzťahom so Spojeným štátom. „Dovoľte jeden citát: Je hlavne zásluhou USA, že Slováci v roku 1918 konečne striasli jarmo poroby. Myslíte že som túto vetu povedal ja, o ktorom niektorí z Vás hovoríte, že si chodím pre rady do Washingtonu. Nie. Povedal to človek, okolo busty ktorého každý deň vchádzate do parlamentu: Andrej Hlinka,“ vyhlásil minister I. Korčok. Aj preto sa v pléne Národnej rady Slovenskej republiky venoval Spojeným štátom, ktoré sa podľa neho za ostatné roky dostali na Slovensku do veľmi zvláštneho kontextu. „Do takého, že sa už aj takzvaní mainstreamoví politici boja hovoriť o USA ako o našom strategickom partnerovi a spojencovi. Toto sa u nás nenosí,“ uviedol minister Korčok. Problém pritom podľa neho nie je vecná kritika USA a ich zahraničnej politiky. „Tá je prítomná všade v Európe, a kto počúva, čo hovorím aj ja, vie, že sa s niektorými krokmi americkej administratívy v zahraničnej politike nestotožňujem. Problém je však inde. Totiž, bohužiaľ aj v slovenskej politike, nehovoriac už o dezinformačnej scéne, je živená antipatia voči USA, a povedzme si to otvorene, u nás sa tak deje oveľa intenzívnejšie ako je tomu napríklad v susedných krajinách V4,“ poznamenal Ivan Korčok. Zároveň sa opýtal, ako táto situácia slúži slovenskému záujmu, keď sa buduje negatívna emócia voči štátu, od ktorého očakávame, že garantuje našu obranu. „Otázkou je tiež prečo sa tak deje voči krajine, pri ktorej mi, pre nás Slovákov, chýba akýkoľvek negatívny záchytný bod z histórie – na rozdiel od skúseností s inými štátmi, voči ktorým sú u nás pestované pozitívne emócie, ale v praxi sú to len romantické ilúzie,“ uzavrel Ivan Korčok.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred časom podľa ministra konštatoval, že členské štáty NATO spoločne predstavujú 50 percent svetovej ekonomickej a 50 percent svetovej vojenskej moci. Vďaka tomu je NATO najsilnejšou obrannou alianciou na svete. Podľa šéfa slovenskej diplomacie je preto v záujme Slovenska byť súčasťou najsilnejšej aliancie na svete a rovnako je podľa neho v záujme našej krajiny, aby táto aliancia zotrvala, spolupracovala a bola akcieschopná.
Minister Ivan Korčok sa vo svojom prejave venoval aj princípom slobody, demokracie a právneho štátu v zahraničnej politike. Podľa Freedom House bol rok 2019 už 14. v poradí, keď sa stav globálnej slobody znižoval, to znamená, že počet krajín, kde došlo k zhoršeniu situácie prevyšoval tie, kde došlo k zlepšeniu. Pre Slovensko je podľa neho dôležité, aby sa priestor slobody a demokracie vo svete zväčšoval, respektíve aspoň nezmenšoval. „A to jednoducho preto, lebo demokracia, pri všetkých svojich nedokonalostiach, na rozdiel od iných zriadení, dáva predpoklad pre stabilitu a prosperitu. Práve preto je v slovenskom záujme, mať v našom susedstve stabilné demokracie a práve preto odmietam výhrady voči našej kritike režimu v Bielorusku,“ vyhlásil s tým, že Slovensko nijako nezasahuje do ich vnútorných záležitostí. „Naopak sa pýtam, ako sa dá nevidieť to, ako zasahuje režim prezidenta Lukašenka proti vlastným občanom nežiadajúcim nič iné len možnosť slobodnej a demokratickej voľby? Nerozumiem motivácii tých, ktorí cítia potrebu principiálne si udrieť do slovenskej vlády aj za cenu toho, že tým de facto obhajujú raz režim Lukašenka a inokedy zase Assada,“ vyhlásil.
V tejto súvislosti sa venoval aj Ukrajine, ktorá je ku Slovensku ešte bližšie. „Je v našom záujme, keď je Ukrajine bránené slobodne sa rozhodnúť o svojom smerovaní? Ak nám záleží na našej teritoriálnej integrite, môžeme mlčky akceptovať, že Rusko anektovalo kus územia nášho suseda, a narušilo tým aj architektúru vzťahov v Európe ? Je v našom záujme nestabilná Ukrajina, na ktorej je 6 rokov živený vojnový konflikt?,“ opýtal sa. Zdôraznil, že v slovenskom záujme takáto situácia nie je.
V slovenskom záujme je podľa ministra stabilné susedstvo a platí to nielen pre východnú Európu, nielen pre Balkán, ale aj pre juh Európy. Pretože susedstvo EÚ je podľa ministra aj našim vlastným a ak namiesto rozvoja spolupráce prináša konflikty, nelegálnu migráciu, je útočiskom medzinárodného zločinu alebo zdrojom terorizmu. „A vtedy máme problém aj my. Podobne ako rakúsky Burgenland a Niederösterreich profitujú z prosperujúceho Slovenska, Maďarska a Česka, môže jedného dňa Košický a Prešovský kraj profitovať z prosperujúcej Ukrajiny,“ spresnil.
