EuropskeNoviny.sk
Komisia v utorok prijala oznámenie o politike rozširovania EÚ a balík týkajúci sa rozširovania na rok 2020: súčasťou sú výročné správy, v ktorých sa posudzuje vykonávanie zásadných reforiem u partnerov zo západného Balkánu a v Turecku, ako aj jasnejšie a presnejšie odporúčania a usmernenia pokiaľ ide o ďalšie kroky pre týchto partnerov v súlade so zlepšením metodiky rozširovania.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell uviedol: „Občania západného Balkánu sú súčasťou Európy a patria do Európskej únie. Dnešné správy v rámci balíka týkajúceho sa rozširovania poskytujú dôkladné posúdenie, v ktorom sa uvádza ďalšie smerovanie, vyzdvihujú sa výsledky a poukazuje sa na oblasti, v ktorých ešte treba vynaložiť veľké úsilie.“
Komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavovaní ročného balíka týkajúceho sa rozširovania uviedol: „Od začiatku mandátu tejto Komisie bolo mojím cieľom zabezpečiť, aby sme u našich partnerov zo západného Balkánu aj u členských štátov obnovili dôveru v prístupový proces. Dnes sme predstavili prísne, ale spravodlivé posúdenie, v ktorom sa podrobne opisuje, v akom stave sú reformy v jednotlivých krajinách, a ktoré obsahuje usmernenia a odporúčania týkajúce sa ďalších krokov. Ich dynamické vykonanie urýchli pokrok partnerov na ceste do EÚ a prinesie trvácne výsledky. Zároveň sme predložili aj hospodársky a investičný plán, ktorý má naštartovať dlhodobú obnovu týchto krajín a urýchliť hospodársku konvergenciu s EÚ.“
Západný Balkán
Dôveryhodná politika rozširovania je geostrategickou investíciou do mieru, bezpečnosti a hospodárskeho rastu v celej Európe, a to najmä v časoch množiacich sa globálnych výziev a narastajúcich rozdielov. Táto pevná perspektíva plnoprávneho členstva západného Balkánu v EÚ založená na dosiahnutých výsledkoch je v politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme samotnej Únie. V oznámení Komisie „Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán“, ktoré členské štáty schválili v marci 2020, sa uvádzajú konkrétne návrhy na posilnenie prístupového procesu tým, že sa proces stane predvídateľnejším, dôveryhodnejším, dynamickejším a bude podliehať väčšej politickej kontrole. Posilneným prístupom sa vyzdvihuje význam prístupového procesu založeného na dosiahnutých výsledkoch, vzájomnej dôvere a jasných záväzkoch Európskej únie a západného Balkánu, s ešte väčším dôrazom na zásadné reformy.
Významnou výzvou zostáva presvedčivý pokrok v oblasti právneho štátu, ktorý často súvisí s nedostatkom politickej vôle. Justičná kultúra v celom regióne západného Balkánu sa naďalej mení pomaly a chýba tu dostatočné odhodlanie dodržiavať zásadu nezávislosti súdnictva. Celkové tempo boja proti korupcii sa spomalilo a výsledky u väčšiny partnerov ani zďaleka nespĺňajú požiadavky na členstvo. Najmenej výrazný pokrok sa minulý rok dosiahol v oblasti slobody prejavu a plurality médií.
Komisia po prvýkrát posudzuje celkovú rovnováhu v prístupových rokovaniach s Čiernou Horou a Srbskom a navrhuje ďalšie smerovanie. Vďaka tomu by mal v rámci medzivládnych konferencií, ktoré by sa mali konať po uverejnení ročného balíka Komisie, prebehnúť politický dialóg o reformách, mal by sa zhodnotiť celkový prístupový proces a mali by sa stanoviť plány na nasledujúci rok vrátane otvorenia a uzavretia kapitol a možných nápravných opatrení.
V prípade Albánska a Severného Macedónska Komisia so záujmom očakáva prvé medzivládne konferencie, ktoré sa zvolajú čo najskôr po tom ako Rada prijme rokovacie rámce. Komisia potvrdila ďalší pokrok vo vykonávaní reforiem v Albánsku a Severnom Macedónsku. Albánsko už dosiahlo rozhodujúci pokrok a takmer spĺňa podmienky stanovené Radou v súvislosti s prvou medzivládnou konferenciou.
Od Bosny a Hercegoviny sa očakáva, že sa bude zaoberať 14 kľúčovými prioritami stanoviska Komisie k svojej žiadosti o členstvo v EÚ, keďže doteraz podnikla len niektoré kroky. Pokiaľ ide o Kosovo, v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ sa dosiahol obmedzený pokrok a je dôležité, aby kosovské orgány zintenzívnili úsilie o dosiahnutie pokroku v európskom smerovaní, a to aj prostredníctvom vykonávania dohody o stabilizácii a pridružení.
Komisia dnes prijala aj komplexný hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, ktorého cieľom je urýchliť dlhodobú obnovu regiónu, naštartovať zelenú a digitálnu transformáciu, posilniť regionálnu hospodársku spoluprácu, podporiť hospodársky rast a reformy potrebné na to, aby mohli partneri napredovať na ceste do EÚ.
Turecko
Turecko je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom. Turecko sa však od Európskej únie naďalej odkláňa, pričom výrazne zaostalo v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva. Rada v roku 2018 a 2019 skonštatovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a otvorenie alebo uzavretie ďalších kapitol neprichádza do úvahy. Dnešná správa potvrdzuje, že základné fakty, ktoré viedli k tomuto posúdeniu, stále platia, a to aj napriek opakovanému záväzku vlády dosiahnuť pristúpenie k EÚ. S Tureckom naďalej prebieha dialóg a spolupráca, najmä pokiaľ ide o riešenie výziev súvisiacich s migráciou, a to aj napriek obavám týkajúcim sa udalostí, ktoré sa v marci 2020 odohrali na grécko-tureckej hranici. V správach sa takisto uvádza, ako sa zahraničná politika Turecka čoraz väčšmi odkláňala od priorít EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Ďalšie kroky
Teraz je úlohou Rady, aby zvážila odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o budúcich krokoch.
Súvislosti
Proces rozširovania
Súčasný program rozširovania sa vzťahuje na partnerov zo západného Balkánu a na Turecko. Prístupové rokovania sa začali s Čiernou Horou (2012), Srbskom (2014) a Tureckom (2005). V marci 2020 sa členské štáty dohodli na začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Bosna a Hercegovina (žiadosť o pristúpenie k EÚ bola predložená vo februári 2016) a Kosovo (dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť v apríli 2016) sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami.
Proces pristúpenia k EÚ sa naďalej zakladá na presne stanovených kritériách, spravodlivej a prísnej podmienenosti a na zásade vlastných zásluh. Pristúpenie k EÚ si vyžaduje vykonanie komplexných reforiem v náročnom prostredí a tento cieľ možno dosiahnuť len v dlhodobom horizonte. Na to, aby mohol tento proces pokročiť, musia kandidáti na pristúpenie v prvom rade zabezpečiť rýchlejšie dosahovanie skutočných a udržateľných výsledkov v kľúčových oblastiach: právny štát, reforma justície, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, bezpečnosť, základné práva, fungovanie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy, ako aj hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť. Kľúčovú úlohu zohráva aj ďalší pokrok v oblasti zmierenia, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce.
Tohtoročný balík týkajúci sa rozširovania ponúka aj návrhy lepšieho postoja k procesu pristúpenia. Posúdenia a odporúčania pre uvedených partnerov, najmä výhľadové usmernenia o konkrétnych reformných prioritách, sú ešte jasnejšie a presnejšie. Správy ponúkajú väčšiu transparentnosť, a to aj pokiaľ ide o súčasný stav prístupových rokovaní a rozsah vykonávania zásadných reforiem. K dispozícii sú porovnávacie prehľady výkonnosti týkajúcej sa základných prvkov, ako aj externé indexy, ktoré dopĺňajú posúdenia Komisie. Väčšie príspevky boli vyžiadané od členských štátov, s ktorými sa počas tohto procesu konzultovalo a ktoré poskytli podnety a odborné znalosti, a to aj prostredníctvom svojich lokálnych veľvyslanectiev. Správy obsahujú aj posúdenie verejného politického záväzku orgánov dosiahnuť strategický cieľ pristúpenia k EÚ.
