Pri príležitosti Svetového dňa učiteľov zverejnila sieť Európskej komisie Eurydice svoju výročnú správu o platoch učiteľov. Práve platy učiteľov tvoria väčšinu verejných investícií do vzdelávania, sú však tiež kľúčovým prvkom pre prilákanie a udržanie najkvalifikovanejších absolventov učiteľského povolania. Správa odhaľuje značné rozdiely v platoch učiteľov v celej Európe, zvyčajne spojené s rozdielnou životnou úrovňou v ich krajinách. Tieto rozdiely sa netýkajú len nástupných platov učiteľov, ale aj zvyšovania platov počas ich profesionálnej kariéry. K najväčším zvýšeniam nástupného platu došlo v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré postupne implementujú opatrenia na zlepšenie platových podmienok učiteľov. Učiteľov a školiteľov kladie do centra politiky vzdelávania aj vízia Komisie vytvoriť do roku 2025 európsky vzdelávací priestor.
Komisia v pondelok prijala dve iniciatívy, ktoré posilnia prínos vzdelávania a odbornej prípravy k obnove EÚ po kríze spôsobenej koronavírusom a pomôžu vybudovať zelenú a digitálnu Európu. Komisia prichádza s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý sa má vytvoriť do roku 2025, pričom navrhuje nové iniciatívy, viac investícií a intenzívnejšiu spoluprácu členských štátov s cieľom pomôcť všetkým Európanom v ľubovoľnom veku využívať bohatú ponuku EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia takisto prijala nový akčný plán digitálneho vzdelávania, v ktorom sa zohľadňujú poznatky získané z krízy spôsobenej koronavírusom, a navrhuje sa plán pre vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania s posilnenými digitálnymi kompetenciami na digitálnu transformáciu.
V oznámení o európskom vzdelávacom priestore sa uvádza, ako môže spolupráca ďalej obohatiť kvalitu, inkluzívnosť a digitálny a ekologický rozmer vzdelávacích systémov členských štátov. Ukazuje sa v ňom, ako môžu členské štáty spoločne tvoriť európsky vzdelávací priestor založený na tom, že študenti aj učitelia sa môžu voľne vzdelávať a voľne pracovať na celom kontinente a že inštitúcie v Európe aj mimo nej môžu bez prekážok navzájom spolupracovať.
Európsky vzdelávací priestor podopiera šesť rozmerov: kvalita, začlenenie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia, vysokoškolské vzdelávanie, silnejšia Európa vo svete. Iniciatívy sa budú okrem iného zaoberať spôsobmi, ako zvýšiť kvalitu, najmä pokiaľ ide o základné a digitálne zručnosti, ako dosiahnuť, aby bolo školské vzdelávanie inkluzívnejšie a rodovo citlivejšie, a ako zlepšiť úspech školy. Pomôžu posilniť pochopenie zmeny klímy a udržateľnosti, podporia ekologizáciu vzdelávacej infraštruktúry, ako aj učiteľskú profesiu, ďalej rozbehnú iniciatívu „Európske univerzity“ a posilnia prepojenie medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy.
V oznámení sa stanovujú prostriedky a čiastkové ciele na dosiahnutie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 s podporou európskeho plánu obnovy (NextGenerationEU) a programu Erasmus+. V záujme podpory a sledovania reforiem sa ním navyše navrhuje rámec pre spoluprácu s členskými štátmi a zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane štruktúry podávania správ a vypracúvania analýz s dohodnutými cieľmi v oblasti vzdelávania. Úsilie o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude fungovať v súčinnosti s programom v oblasti zručností pre Európu, obnovenou politikou odborného vzdelávania a prípravy a Európskym výskumným priestorom.
V akčnom pláne digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) sa navrhuje súbor iniciatív pre kvalitné, inkluzívne a prístupné digitálne vzdelávanie v Európe. Ide o výzvu na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na európskej úrovni, so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami navzájom, aby boli systémy vzdelávania a odbornej prípravy skutočne pripravené na digitálny vek. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa dištančné vzdelávanie dostalo do centra vzdelávacích postupov. Tým sa odhalila naliehavá potreba zlepšiť digitálne vzdelávanie ako kľúčový strategický cieľ pre kvalitnú výučbu a učenie sa v digitálnom veku. Po fáze núdzových riešení vynútených pandémiou potrebujeme strategický a dlhodobý prístup k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave.
Akčný plán má dve dlhodobé strategické priority: i) podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a ii) posilnenie digitálnych kompetencií na digitálnu transformáciu. S cieľom posilniť spoluprácu a výmenu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ zriadi Komisia európske centrum digitálneho vzdelávania, ktoré podporí spoluprácu a synergie medzi oblasťami politiky týkajúcimi sa digitálneho vzdelávania, vytvorí sieť vnútroštátnych poradenských služieb a posilní dialóg medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.
Obe iniciatívy budú podkladom aj pre tretí európsky samit o vzdelávaní, ktorý Komisia zorganizuje online 10. decembra a na ktorom sa stretnú ministri a kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o tom, ako pripraviť vzdelávanie a odbornú prípravu na digitálny vek.
Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali
Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová vyhlásila: „Vzdelávanie a odborná príprava čelili obrovským prekážkam v dôsledku pandémie COVID-19 a potreby rýchleho prechodu na dištančné a online vzdelávanie. Masové využívanie technológií odhalilo medzery a slabé stránky. Ponúka aj príležitosť na nové nastavenie vzdelávania a odbornej prípravy na digitálny vek. Až 95 % respondentov, ktorí sa zúčastnili na verejnej konzultácii o akčnom pláne digitálneho vzdelávania, vníma krízu ako prelom vo využívaní technológie vo vzdelávaní a odbornej príprave. Nastal správny čas na formovanie a modernizáciu vzdelávania pre digitálny vek.“
Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Vzdelávanie je ústredným pilierom európskeho spôsobu života. Naša vízia európskeho vzdelávacieho priestoru je hlboko zakorenená v hodnotách slobody, rozmanitosti, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Spolu s akčným plánom digitálneho vzdelávania navrhujeme nové iniciatívy, ktorých cieľom je učiť sa a spolupracovať na celom kontinente. Pre našu mládež, pre našich občanov a pre našu prosperitu.“
Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Európsky vzdelávací priestor a akčný plán digitálneho vzdelávania majú zásadný význam pre obnovu Európy a jej budúci rast. Stanovuje sa v nich spoločná vízia budúcnosti vzdelávania spojená s našimi záväzkami týkajúcimi sa digitálnej a zelenej transformácie. Teraz sa musíme zamerať na realizáciu a vytváranie synergií medzi nimi.“
Súvislosti
Európsky vzdelávací priestor je výsledkom desaťročí spolupráce v oblasti vzdelávania na úrovni EÚ. Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) pomohol vybudovať dôveru a vzájomné porozumenie na podporu prvých iniciatív európskeho vzdelávacieho priestoru.
Hlavy štátov a predsedovia vlád rokovali v roku 2017 o vzdelávaní a odbornej príprave na sociálnom samite v Göteborgu, pričom sa riadili oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza jej vízia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Výsledkom boli závery Rady z decembra 2017, v ktorých sa členské štáty, Rada a Komisia vyzývajú, aby pokročili v Göteborskom programe. Mnohé iniciatívy už boli vypracované. Na základe tohto bohatého odkazu sa v dnešnom oznámení stanovuje vízia európskeho vzdelávacieho priestoru spolu s posilneným prístupom v záujme jej úspešnej realizácie do roku 2025. Európsky vzdelávací priestor je prepojený aj s nástrojom Next Generation EU a dlhodobým rozpočtom Európskej únie na roky 2021 – 2027.
V tejto súvislosti je akčný plán digitálneho vzdelávania základom úsilia Komisie o podporu digitálnej transformácie v Európe. Vychádza z prvého akčného plánu digitálneho vzdelávania prijatého v januári 2018, ktorý prebieha do konca tohto roka. Jeho dosah je tentokrát ambicióznejší, najmä vďaka širšiemu rozsahu (nad rámec formálneho vzdelávania) a dlhšiemu trvaniu (až do roku 2027).