V Revúcej, na úpätí Muránskej planiny, nájdeme najstaršiu slovenskú strednú školu. Pôvodný dom Prvého slovenského gymnázia je rokoková kúria z druhej polovice 18. storočia. Nazývali ho aj Latinákovým domom. V rokoch 1862 – 1874 v ňom vyvíjalo činnosť slovenské evanjelické gymnázium, ktoré bolo najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou v druhej polovici 19. storočia. Po vstupe do domu prechádzame cez podchod a po jeho stranách sú umiestnené triedy. V jednej z nich sa nachádzala školská jedáleň. Za domom je malá záhrada so sochami významných slovenských národovcov. Súčasťou domu bola aj sýpka, komora a pivnica. Nájdeme tu tiež stálu expozíciu Múzea Prvého slovenského gymnázia. Zamerané je hlavne na jeho prínos a dobové predmety. Brusel na jeho rekonštrukciu prispel sumou viac ako 200 tisíc eur.
Expozície sú umiestnené priamo v pôvodonom historickom objekte. Expozícia tiež pripomína myšlienku zrodu gymnázia, ktorá sa prvý krát objavila na stretnutí gemerských a malohontských národovcov v novembri 1861. Zrealizovala sa o rok neskôr, v septembri 1862. Gymnázium bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Jej existencia výlučne závisela na daroch a zbierkach. Hlavným dozorcom školy boli postupne národovci ako Štefan Marko Daxner a Ján Francisci. Na gymnáziu sa vyučovali predmety ako slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, matematika, dejepis a fyzika. Počas 12 rokov v nej študovalo 566 žiakov. Niekoľko z nich bolo aj z Čiech a Moravy. Z mnohých sa neskôr stali básnici a spisovatelia ako napr. Martin Kukučín, Koloman Banšeli, alebo Ľudovít Rizner.