EuropskeNoviny.sk
Prečítajte si reakcie slovenských europoslancov na klimatický zákon EÚ:
Martin HOJSÍK (RE) Klimatická kríza ohrozuje prežitie civilizácie ako takej. Jej riešenie je nielen nevyhnutnosťou, ale aj obrovskou príležitosťou pre spravodlivú a trvalo udržateľnú budúcnosť. Preto som bojoval za vedcami odporúčaný cieľ, ktorý predstavuje obmedzenie emisií skleníkových plynov o 65% do roku 2030. Aj parlamentom prijatých 60 % je však veľkým krokom vpred. Loptička je teraz na strane vlády, pretože aj zástupcovia vlády SR budú v EÚ hlasovať o tomto klimatickom zákone.
Michal WIEZIK (EPP) Výsledná verzia Klimatického zákona je solídnym odzrkadlením klimatickej ambície EÚ. Teší ma, že boj proti klimatickým zmenám už nie je prehliadaný. Musíme zohľadňovať aj reálne možnosti priemyslu EÚ prispôsobiť sa obmedzeniam už v priebehu nasledujúceho desaťročia a preto vidím cieľ 60% ako najadresnejší. Konečný cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 je jasne definovaný, a máme ho dosiahnuť bez ohľadu na strednodobý cieľ 2030. Ten má slúžiť hlavne ako predpríprava na poslednú fázu redukcie emisií po roku 2040, ktorá bude najnáročnejšia. Klimatický zákon pokrýva viac oblastí, stále je tu riziko, že môže prísť k oslabeniu klimatickej ambície, napríklad v podobe návrhov požadujúcich výnimku pre dotovanie zemného plynu ako prechodného paliva. Problémový je aj návrh kompenzovať prípadné nedostatočné zníženie EÚ emisií finančnou dotáciou zelených projektov v zahraničí. Najslabšie miestom zákona je, že sa venuje v podstate len redukcii emisií a nedefinuje osobitne cieľ v oblasti sekvestráciu uhlíka. To je relevantné pre biodiverzitnú stratégiu, ktorá žiada ochranu a obnovu ekosystémov, čo sa v pozitívnom zmysle prejaví aj na uhlíkovej bilancii, ako aj pre lepšie nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je to premárnená príležitosť, neprepojiť klimatické ciele na biodiverzitu a na SPP, kde sa dlho volá po skutočnom merateľnom príspevku SPP ku klimatickým cieľom.
Peter POLLÁK (EPP) Snaha EÚ vynaložiť maximálne úsilie, aby sa CO2 znížil do roku 2030 o najmenej 55 %, je správna. Musíme však dbať na to, aby neboli ohrozené pracovné miesta, aby pracujúci v továrňach mali zdroj príjmu pre svoje rodiny. Atmosféra nemá hranice. Nemôže sa stať, že EÚ sprísni pravidlá pre naše firmy, ktorým sa dramaticky zdraží výroba a iné krajiny získajú konkurenčnú výhodu na úkor Únie. Jednoducho povedané, nemôžeme na jednej strane sprísniť pravidlá pre slovenské železiarne tak, že ich oceľ bude predražená, nedokážu ju predať a na druhej strane budeme nakupovať lacnú oceľ z Číny, krajiny, ktorá bude naďalej produkovať zvýšené množstvo CO2, bude v konkurenčnej výhode.
Monika BEŇOVÁ (S/D) Klimatický zákon má byť hlavným nástrojom zelenej transformácie Európy, ktorého prioritou musí byť v prvom rade zlepšovanie kvality života európskych občanov. Znamená to, že aby bol prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo úspešný, musí byť vykonaný nielen ekologicky, ale najmä sociálne a hospodársky udržateľným spôsobom. Európski priemyselníci a ich zamestnanci potrebujú v nadchádzajúcich hospodársky ťažkých časoch, najmä predvídateľnosť a stabilitu. Prijímané ciele preto musia odzrkadľovať realitu a v žiadnom prípade nesmú ohrozovať konkurencieschopnosť európskych výrobcov.
Miroslav ČÍŽ (S/D) Pôvodný návrh EK počítal s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % do roka 2030, ten bol v septembri upravený na minimálne 55%. Ani v rámci EP nepanuje absolútna zhoda medzi všetkými členmi pokiaľ ide o konkrétnu výšku cieľa, názory sa pohybujú v rozmedzí medzi 55-65%, aj keď je nám všetkým jasné, že v krokoch v boji proti klimatickým zmenám musíme byť ambiciózni. Je však potrebné myslieť realisticky a brať do úvahy špecifiká jednotlivých krajín pri prechode na zelenšie technológie, aby sme neznížili našu konkurencieschopnosť a sociálne podmienky našich občanov. Z pohľadu Slovenska to napríklad znamená potrebu využívať aj plyn na dosahovanie týchto cieľov.
Robert HAJŠEL (S/D) Som veľmi rád, že sa nám v Európskom parlamente podarilo schváliť tzv. klimatický zákon, ktorý aj po právnej stránke stanovuje výraznejšie tempo v znižovaní emisií skleníkových plynov a členské štáty budú tak musieť vyvinúť skutočné emisie v zelenom ozdravovaní svojho priemyslu, energetiky, dopravy a domácností. Ak k tomuto úsiliu presvedčíme aj iných výrazných producentov skleníkových plynov, potom nám to umožní spomaliť globálne otepľovanie a zabrániť hroziacim environmentálnym katastrofám v budúcnosti.
Vladimír BILČÍK (EPP) Hlasoval som za ambiciózny klimatický cieľ, teda za zníženie emisií o 60 % do roku 2030. Musíme byť cieľavedomí, aby sme v Európe dosiahli takú dohodu, ktorá nás skutočne posunie k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
Michal ŠIMEČKA (RE) V čase, keď na Slovensku desaťtisíce ľudí podpisujú prvú klimatickú petíciu, je nesmierne dôležité, aby pre nich bola Európska únia spojencom v úsilí ochrániť planétu pre budúce generácie. Plne súhlasím s tým, že naše ciele musia byť ambiciózne. Čas sa míňa a klíma nás potrebuje.
Ivan ŠTEFANEC (EPP) Ochrana klímy je dôležitá, no musíme ju dosiahnuť nie reštrikciami na vlastnú priemyselnú výrobu, ale podporou inovácií a nových technológií, ktoré umožnia vyrábať čistejšie a umožnia aj vznik nových pracovných príležitostí.
Miriam LEXMANN (EPP) Snaha o zlepšenie životného prostredia a odvrátenie klimatickej krízy by sa nemala stať iba bojom o čísla, pretože iba komplexným a zodpovedným prístupom dokážeme dosiahnuť viditeľné výsledky. Navrhované obmedzenie emisií skleníkových plynov vo výške 55% oproti roku 1990 je výsledkom dlhodobých rokovaní a kompromisom medzi členskými štátmi. Navyše, v čase pandemickej krízy, keď je náš podnikateľský sektor pod jej silným tlakom, si myslím, že popri dohodnutom strope do roku 2030 treba hľadať iné podnikateľsky priaznivé riešenia, ktoré vedú k ochrane životného prostredia.
Eugen JURZYCA (ECR) Klimatický zákon nepodporím, pretože nesúhlasím, aby sa takéto zásadné zmeny zavádzali bez toho, aby sme mali v rukách dôkladnú analýzu dopadov. Komisia už takúto chybu urobila v minulosti viackrát – napríklad nastavenie podpory spaľovania biomasy na základe nedostatočných analýz viedlo v konečnom dôsledku dokonca k zvýšeniu emisií.
Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ (ECR) Klimatický zákon som v tejto podobe nemohla podporiť, pretože obsahoval niekoľko nových cieľov, ktoré neboli podložené dátami, ani analýzou vplyvu a nebrali ohľad na sociálno-ekonomické dopady. Presúvať požiadavku klimatickej neutrality z celej EÚ na jednotlivé členské štáty vôbec neberie do úvahy ich rozdielnu štartovaciu pozíciu a je v rozpore s princípom solidarity. Pri prechode bude potrebné riešiť rekvalifikáciu pracovníkov, energetickú chudobu či transformáciu celých regiónov. Považujem navyše za zodpovedné klásť si iba také realistické ciele znižovania emisií, ktorých dopady poznáme a nezvyšovať ich nesystematicky ako v tejto správe.´´
