EuropskeNoviny.sk
Parlament vyzval všetky štáty EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zadefinoval ambiciózne ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040.
Poslanci vo štvrtok pomerom hlasov 392 (za): 161 (proti): 142 (zdržalo sa hlasovania) schválili mandát Európskeho parlamentu na rokovania sa Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení takzvaného európskeho klimatického predpisu. Cieľom navrhovanej legislatívy je premeniť politický prísľub o dosiahnutí klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava má zároveň európskym občanom a podnikom priniesť právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť.
Parlament presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahli do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by mala EÚ docieliť dokonca záporné emisie. Na dosiahnutie tohto cieľa poslanci požadujú vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov.
Schválený text vyzýva Komisiu, aby do 31. mája 2023 prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu navrhla trajektóriu dosiahnutia uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050. Pri tvorbe návrhu trajektórie by Komisia podľa poslancov mala zohľadniť aj takzvaný emisný rozpočet, teda celkový objem zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ktoré ešte Únia môže do roku 2050 vypustiť, aby bolo možné obmedziť nárast teploty v súlade s Parížskou dohodou. Komisia by mala navrhnutú trajektóriu po každom globálnom hodnotení vykonávania dohody jej zmluvnými stranami opätovne prehodnotiť. Poslanci chcú takisto zriadiť Európsku radu pre zmenu klímy ako nezávislý vedecký orgán, ktorého úlohou bude posudzovať konzistentnosť politiky a monitorovať dosiahnutý pokrok.
Ambicióznejší cieľ na rok 2030
Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40% v porovnaní s rokom 1990. Komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55%. Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie – navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60%. Zároveň však požadujú zvyšovanie vnútroštátnych cieľov nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom. Parlament tiež vyzval Komisiu, aby na základe posúdenia dopadov navrhla priebežný cieľ aj na rok 2040. Ten by mal Únii pomôcť na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Poslanci sa zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá. Zasadili sa tiež za pokračovanie boja proti energetickej chudobe.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Európskeho parlamentu Jytte Guteland (S&D, SE) po hlasovaní uviedla: „Prijatie tejto správy vysiela Komisii a Rade jasný signál pred nadchádzajúcimi rokovaniami. Očakávame, že všetky členské štáty dosiahnu klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050. Nato, aby EÚ dosiahla tento cieľ, však potrebujeme stanoviť aj ambiciózne priebežné ciele na roky 2030 a 2040.„
„Som spokojná aj so začlenením rozpočtu emisií skleníkových plynov [do textu uznesenia], ktorý stanovuje celkové zostávajúce množstvo emisií, ktoré môžu byť do roku 2050 vypustené bez toho, aby boli ohrozené záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody,“ dodala spravodajkyňa.
Ďalší postup
Parlament je pripravený začať rokovania o konečnej podobe novej právnej úpravy s členskými štátmi. Rada (ministrov) EÚ sa však najskôr musí dohodnúť na spoločnej vyjednávacej pozícii.
Súvislosti
Lídri štátov a vlád Európskej únie združení v Európskej rade podporili v roku 2019 cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Európska komisia v nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady predložila v marci 2020 návrh európskeho klimatického predpisu, ktorý by právne ukotvil zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050. Parlament zohral pri presadzovaní ambicióznejších právnych predpisov EÚ v oblasti klímy dôležitú úlohu a 28. novembra 2019 vyhlásil v Únii klimatickú pohotovosť.
