EuropskeNoviny.sk
Európska komisia uverejnila svoje najnovšie posúdenie stavu prírody v Európskej únii. Poskytuje komplexný prehľad o situácii najzraniteľnejších druhov a biotopov v Európe, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o ochrane prírody.
Úbytok chránených biotopov a druhov pokračuje a spôsobuje ho najmä intenzívne poľnohospodárstvo, urbanizácia, neudržateľné lesné hospodárstvo a zmeny sladkovodných biotopov. Na biotopy má negatívny vplyv aj znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, ako aj zmena klímy, nadmerné využívanie zvierat, nezákonná ťažba dreva a neudržateľné poľovníctvo a rybolov. Ak sa táto situácia nezačne riešiť, nevyhnutne dôjde k ďalšiemu zhoršovaniu stavu našej biodiverzity, ktorá je životne dôležitá, a ohrozí sa aj zdravie a prosperita ľudí.
V správe sa zdôrazňuje, že ak chceme mať reálnu šancu, že sa biodiverzita v Európe začne do roku 2030 obnovovať, ako sa predpokladá v novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, musíme konať. V tejto súvislosti bude nevyhnutné, aby sa dôsledne plnili ciele a zámery uvedené nielen v stratégii týkajúcej sa biodiverzity, ale aj v stratégii „z farmy na stôl“.
Z posúdenia, ktoré vychádza z podrobnejšej technickej správy Európskej environmentálnej agentúry, vyplýva, že niektorým chráneným druhom a biotopom sa napriek veľkému tlaku darí odolávať, stav väčšiny z nich je však na úrovni EÚ neuspokojivý alebo zlý a v niektorých prípadoch vykazujú zhoršujúci sa trend.
Spomedzi druhov sa naďalej zhoršuje stav vtákov, ktoré sú úzko spojené s poľnohospodárstvom, zatiaľ čo najväčší podiel druhov v zlom stave ochrany (38 %) je u sladkovodných rýb, najmä v dôsledku zmien vodných útvarov, tokov a vodných elektrární. Pokiaľ ide o biotopy, v dobrom stave je ich len 15 %. Prírode by mohla pomôcť obnova rašelinísk a iných mokradí, ktorá by navyše významne prispela k riešeniu zmeny klímy a tvorbe pracovných príležitostí vo vidieckych a okrajových oblastiach.
Zo správy tiež vyplýva, že cielené ochranné opatrenia prinášajú výsledky. Populácie rysa španielskeho, soba arktického fínskeho a vydry riečnej, na ktoré sa zameriavajú veľké ochranné projekty, sa v súčasnosti obnovujú. Prínosom sú naďalej aj iniciatívy v rámci programu EÚ LIFE, osobitné agroenvironmentálne schémy v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a sústava Natura 2000 zahŕňajúca 27 000 lokalít, treba ich však výrazne rozšíriť.
Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Toto posúdenie stavu prírody je najkomplexnejšou kontrolou zdravotného stavu prírody, aká sa kedy v EÚ uskutočnila. Opäť sa veľmi jasne ukazuje, že prichádzame o životne dôležitý podporný systém. Až 81 % chránených biotopov v EÚ je v neuspokojivom stave. Nevyhnutne musíme začať plniť záväzky v novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, aby sme tento úbytok zvrátili v prospech prírody, ľudí, klímy a hospodárstva.“
Výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry Hans Bruyninckx dodal: „Z nášho posúdenia vyplýva, že v záujme ochrany zdravia a odolnosti európskej prírody a dobrých životných podmienok ľudí musíme zásadne zmeniť spôsob, akým vyrábame a konzumujeme potraviny, spravujeme a využívame lesy a budujeme mestá. S týmto úsilím musí byť spojené vykonávanie a presadzovanie politík v oblasti ochrany, zameranie na obnovu prírody, ako aj čoraz ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy, najmä v odvetví dopravy a energetiky.“
Súvislosti
Členské štáty EÚ každých šesť rokov podávajú správu o stave ochrany a trendoch v súvislosti s druhmi a biotopmi chránenými na základe smerníc EÚ. Súčasný cyklus podávania správ je najväčším a najrozsiahlejším zberom údajov o stave prírody v Európe, aký sa kedy uskutočnil. Správa zahŕňa analýzu údajov o stave a trendoch týkajúcich sa všetkých druhov voľne žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v EÚ (460 druhov), 233 typov biotopov a takmer 1400 iných voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich zvierat európskeho významu.
Týmito poznatkami sa bude EÚ riadiť pri prijímaní opatrení v oblasti biodiverzity v nachádzajúcich rokoch a stanú sa dôležitým východiskom monitorovania pokroku pri plnení cieľov novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.
