EuropskeNoviny.sk
Spoločné výskumné centrum Komisie predstavilo 20. vydanie svojej výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2019. Počas neho zhorelo viac ako 400 000 hektárov (ha) pôdy a prírodné požiare postihli rekordne vysoký počet chránených prírodných oblastí. V novodobých dejinách tak išlo celosvetovo najhoršie lesné požiare. Podľa zistení správy zmena klímy naďalej ovplyvňuje dĺžku a intenzitu nebezpečenstva požiarov v Európe. Už v marci, čiže ešte pred začiatkom „sezóny požiarov“ vo väčšine krajín, bola celková spálená oblasť EÚ väčšia ako ročný priemer za posledných 12 rokov. Vďaka lepšej pripravenosti a účinnejšej reakcii však bola sezóna 2019 jednou z najlepších v histórii, pokiaľ ide o predchádzanie nehodám a stratám na životoch.
Hlavné zistenia
- Z národných správ vyplynulo, že najvyšší počet požiarov v EÚ zaznamenalo v roku 2019 Španielsko, Portugalsko a Poľsko.
- Krajinou s najväčším poškodením chránených oblastí v roku 2019 bolo podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS) Rumunsko (73 444 ha spálenej oblasti).
- Prírodné požiare výrazne postihli európske chránené oblasti „Natura 2000“. Keďže v roku 2019 zhorelo 159 585 ha, takmer polovica celkovej spálenej oblasti v EÚ sa vyskytla v týchto kľúčových zónach biodiverzity.
- Pokiaľ však ide o predchádzanie nehodám a stratám na životoch, bola sezóna 2019 jednou z najlepších v histórii. V krajinách uvedených v správe za rok 2019 došlo len k trom úmrtiam v dôsledku lesných požiarov.
Rýchle mapovanie služby riadenia mimoriadnych situácii programu Copernicus bolo v roku 2019 aktivované 35-krát s cieľom pomôcť v boji proti lesným požiarom, čo je doteraz najviac v priebehu jedného roka.
Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany bol kvôli lesným požiarom aktivovaný päťkrát a v roku 2019 ho doplnilo rescEU, čím sa vytvorila nová európska rezerva, ktorej súčasťou sú protipožiarne lietadlá a helikoptéry.
V stratégii v oblasti biodiverzity, ktorá bola predložená v máji ako súčasť Európskej zelenej dohody, sa navrhujú opatrenia na zlepšenie zdravia európskych lesov a posilnenie našej odolnosti voči lesným požiarom. Zároveň zahŕňa cieľ vysadiť do roku 2030 aspoň 3 miliardy stromov.
Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová zodpovedná za Spoločné výskumné centrum (JRC) v tejto súvislosti uviedla: „Spoločné výskumné centrum už viac ako dvadsať rokov spolupracuje s európskymi krajinami s cieľom poskytnúť najaktuálnejšie trendy v oblasti lesných požiarov, pomôcť pri predchádzaní požiarom a znížiť ničivé vplyvy v prípade ich výskytu. Meniace sa počasie spojené so zmenou klímy zvyšuje riziko lesných požiarov na celom svete. Poznatky a vedecké dôkazy sú kľúčové pre prijatie najúčinnejších opatrení na predchádzanie týmto požiarom, ochranu našich lesov, zachovanie biodiverzity a ochranu životov.“
Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Európania videli desivé zábery lesných požiarov na západnom pobreží USA, na Sibíri, v Austrálii a Amazónii. Požiare však nešetrili ani európske lesy. Ako zabezpečiť, aby sa to nedialo v takom škodlivom rozsahu? Odpoveď čiastočne spočíva v ochrane a obhospodarovaní našich lesov tak, aby sa znížila ich zraniteľnosť voči požiarom. Dôležité je tiež umožniť prírode, aby sa chránila sama.“
Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič uviedol: „Dáta a poznatky o rizikách a vypuknutí lesných požiarov sú kľúčové. Pomáhajú nám pri prevencii a pripravenosti, ale aj pri rýchlejšej a účinnejšej reakcii na ničivé prírodné požiare. Vďaka rescEU a nášmu posilnenému mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany sme pripravení pomáhať v celej Európe aj mimo nej.“
Súvislosti
Spoločné výskumné centrum Komisie kľúčovým spôsobom prispieva k znižovaniu rizika prírodných požiarov v Európe a vo svete a to rozvojom a prevádzkou EFFIS a globálneho informačného systému o lesných požiaroch (GWIS).
Správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike sú jedinečným zdrojom informácií pre orgány protipožiarnej ochrany a tvorcov politík v európskych a susedných krajinách. Poskytujú oficiálne štatistiky o vplyvoch prírodných požiarov, ktoré každoročne nahlasujú orgány protipožiarnej ochrany v týchto krajinách.
