
Dôvodom je, že podľa Rakúska sa na ich diaľničné známky vzťahuje smernica EÚ, podľa ktorej je možné vrátiť „tovar“ kúpený cez internet bez udania dôvodu do 14 dní. Rakúsko sa teda takto zrejme snaží chrániť, aby vodiči nevracali diaľničné známky potom, ako ich už využijú. Vo väčšine ostatných krajín Únie právo na vrátenie tovaru na diaľničné známky nie je.
Opýtal som sa Komisie, či v Rakúsku naozaj platí, že je možné vrátiť aj diaľničnú známku kúpenú cez internet do 14 dní. Komisia odpovedala, že sa jej „zdá“, že sa smernica na tento typ nákupu nevzťahuje. Mne sa z toho zdá, že na nejasnosť týchto pravidiel dopláca veľký počet (aj slovenských) vodičov. Posunul som túto informáciu ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi, ktorý sa následne obrátil na rakúsku ministerku dopravy Leonore Gewesser, či by nezvážila zmenu rakúskych procesov. V odpovedi uviedla, že podľa jej právnikov sa možnosť vrátenia tovaru kúpeného online týka aj rakúskych diaľničných známok a bolo by treba zmeniť smernicu EÚ.
Občania v 21. storočí si teda nemôžu kúpiť známku cez internet na najbližších 18 dní a obe zodpovedné strany – aj rakúska vláda aj Komisia, si len prehadzujú loptičku. Ako europoslanec nemám žiadnu páku na rakúsku vládu, ale od Komisie budem požadovať takú zmenu v smernici, po ktorej by bol jej výklad v tomto bode jednoznačný.
Autorom komentára je europoslanec Eugen Jurzyca /SaS, ECR/.