Alexander Lukasenko, bieloruský prezident PHOTO: © European Union, 2020

Europoslanci si adoptujú bieloruských väzňov. EÚ chce viac sankcií pre Lukašenkov režim

Europoslanci si adoptujú väzňov v Bielorusku, Brusel chce aj kvôli tamojšej situácii zautomatizovať sankčné mechanizmy podobne ako má Amerika takzvaný Magnitského zákon. Pre cudzincov, ktorí podľa Únie porušujú ľudské práva to znamená zákaz cestovania a zmrazenie majetku. Tento americký proces mimochodom využili aj pri majetku Mariana Kočnera a po novom by mal začať fungovať v celej Európskej únii.

Europoslanci prirovnávajú situáciu v Bielorusku za obdobný boj za slobodu, aký sme na Slovensku mali v roku 1989. „Každý národ si zaslúži byť slobodný a zvoliť si predstaviteľov podľa vlastnej vôle,“ vyjadril sa Ivan Štefanec. Kritická je voči dianiu vládnych predstaviteľov v Bielorusku aj Lucia Ďuriš Nicholsonová: „Pokým napr. Bielorusko nie je možné vyhlásiť kvôli režimu Lukašenka za slobodnú a demokratickú krajinu, tak celá Európa si nemôže hovoriť, že je európska a slobodná“.

Lukašenko má už dnes zakázaný vstup na pôdu členských krajín Európskej únie. Brusel ale chce oveľa pružnejšie mechanizmy pre podobné prípady a dohodnúť sa na globálnom sankčnom režime. „Sankčné režimy voči takým praktikám a takým diktátorským režimom akým je Bielorusko budú automatické,“ hovorí uroposlanec Vladimír Bilčík. „Treba si uvedomiť, že Bielorusko je jedna z najtvrdších diktatúr široko ďaleko,“ je presvedčený Michal Šimečka. Mnohí europoslanci sa však podľa ich slov práve Bielorusku snažia pomôcť aj tým, že si napríklad adoptujú tamojších politických väzňov. „Ja som si adoptoval študenta Chleba Fitznera. Budem sa nielen zaujímať o jeho osud, ale urobím všetko preto aby sa dostal na slobodu,“ povedal Štefanc.

Viac..  Ivan Štefanec: Digitálny vodičský preukaz v mobile bude realitou

Európsky parlament okrem pripravovanej sankčnej legislatívy, symbolickým adopciám väzňov navyše ocenil aj bieloruskú opozíciu a osobne ju prevzala jej líderka. „Podpora demokracie a ľudských práv nie je zasahovanie, ale povinnosťou každej krajiny, ktorá rešpektuje samú seba,“ vyjadrila sa Svetlana Cichanovska. „Nemožno Európu považovať za slobodnú, keď prakticky za našimi hranicami sú krajiny, ktoré sú totalitné,“ myslí si Miriam Lexmann. „Táto cena sa udeľuje každý rok a vždy je to najmä ľuďom, ktorí sa výrazne postavia vo svete za boj za ľudské práva a demokraciu,“ upresnil Wiezik.

O mam

Odporúčame pozrieť

Ivan Štefanec: Podporujem Ivana Korčoka

Prezidentská kampaň pred druhým kolom volieb je v plnom prúde. Svoju podporu kandidátom vyjadrujú rôzne …

Consent choices