Komisia podniká kroky na zlepšenie synergií medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom

Komisia predložila akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom s cieľom ďalej posilňovať technologický náskok Európy a podporovať jej technologickú základňu. V akčnom pláne sa odráža to, že financovanie EÚ po prvýkrát poskytuje príležitosti na posilnenie európskych inovácií skúmaním prelomového potenciálu technológií na rozhraní medzi civilným, obranným a vesmírnym využitím, ako sú napr. cloud, procesory, umelá inteligencia či kybernetické a kvantové technológie.

Margrethe Vestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek uviedla: „Európsky obranný fond predstavuje veľký potenciál pre synergie medzi inováciami civilného, obranného a vesmírneho výskumu. Je to potrebné pre viaceré kritické technológie. Tento akčný plán pristupuje k synergiám medzi kritickými technológiami v uvedených troch oblastiach systematicky a metodologicky. Cieľom je, aby sa inovácie koncipovali pre viacnásobné využitie už v štádiu návrhu a aby sa mohol využívať obrovský inovačný potenciál výskumných pracovníkov a startupov.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „Čo najlepšie využívanie Európskeho obranného fondu a zabezpečenie silných synergií medzi technológiami civilného, obranného a vesmírneho odvetvia bude viesť k prelomovým inováciám a umožní Európe stanovovať normy v celosvetovom meradle. Zároveň sa tým zníži naša závislosť v oblasti kritických technológií a posilní sa vedúce postavenie priemyslu, ktoré potrebujeme na zotavenie z krízy.“

Hlavnými cieľmi akčného plánu je:

• posilniť komplementárnosť medzi príslušnými programami EÚ a nástrojmi, ktoré sa týkajú výskumu, vývoja a zavádzania technológií, s cieľom zvýšiť efektívnosť investícií a účinnosť výsledkov (synergie);
• presadzovať, aby finančné prostriedky EÚ určené na výskum a vývoj, a to aj v oblasti obrany a vesmíru, mali hospodárske a technologické výhody pre európskych občanov (tzv. produkty spin-offs) a
• uľahčiť využívanie výsledkov výskumu v civilnom priemysle a civilne motivovanej inovácii v projektoch európskej obrannej spolupráce (tzv. produkty spin-ins).

So zreteľom na tieto ciele Komisia oznamuje jedenásť cielených opatrení, ktoré sa zameriavajú na vzájomné pôsobenie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, a to najmä:

• vytvoriť rámec, ktorý posilní synergie a vzájomné obohacovanie medzi všetkými príslušnými programami a nástrojmi EÚ, napríklad v oblasti digitálnych technológií, cloud computingu a procesorov;
• koncipovať systematicky a konzistentne vývoj kritických technológií, pričom sa najprv kritické technológie identifikujú a určí sa pri nich, čo majú do budúcnosti vedieť, potom sa vypracujú technologické plány a nakoniec sa spustia hlavné projekty, ktorých cieľom je znížiť závislosť, podporovať normalizáciu a interoperabilitu, stimulovať cezhraničnú spoluprácu, vytvoriť nové hodnotové reťazce a reagovať na spoločenské a strategické potreby EÚ;
• podporovať v celej Únii inovácie startupov, malých a stredných podnikov a výskumných a technologických organizácií tým, že sa im, okrem iného zriadením siete inovačných inkubátorov uľahčí prístup k novým príležitostiam;
• pripraviť spustenie troch hlavných projektov, ktoré môžu priniesť zásadné zmeny: cieľom projektu o technológii dronov bude posilniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v tejto kritickej a s obranou úzko súvisiacej technologickej oblasti. Projekt bezpečnej vesmírnej pripojiteľnosti by mal zabezpečiť odolný systém pripojiteľnosti založený na kvantovom šifrovaní a vysokorýchlostné pripojenie pre všetkých v Európe. Úlohou projektu riadenia vesmírnej prevádzky je zabrániť kolíziám, ku ktorým môže dochádzať v dôsledku rastúceho počtu satelitov a stále väčšieho množstva vesmírneho odpadu, a zároveň zabezpečiť autonómny prístup do vesmíru.

Hoci sa rozsah pôsobnosti tohto akčného plánu obmedzuje na programy a nástroje EÚ, ktoré však členské štáty spolufinancujú, môže tak k podobnému pozitívnemu synergickému účinku dôjsť aj na vnútroštátnej úrovni. Úsilie EÚ v tejto oblasti môže posilniť aj transatlantické partnerstvo a spolupráca s inými podobne zmýšľajúcimi krajinami.

Súvislosti

Po nástupe do funkcie predsedníčka von der Leyenová poverila Komisiu, aby „zabezpečila vzájomné obohacovanie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom“ a „zamerala sa na zlepšenie kľúčového prepojenia medzi vesmírnym priestorom a obranou a bezpečnosťou“. Na tento účel bol v marci 2020 oznámený „akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, a to aj na úrovni programov, technológií, inovácie a startupov“ v rámci priemyselnej stratégie.

Rada EÚ vo svojich záveroch o bezpečnosti a obrane zo 17. júna 2020 „privítala výzvu na väčšiu súčinnosť medzi civilným a obranným priemyslom vrátane vesmírneho priemyslu v programoch EÚ pri súčasnom rešpektovaní rôznej povahy a právnych základov príslušných programov a iniciatív EÚ vrátane civilnej povahy európskych vesmírnych programov s cieľom efektívnejšie využívať zdroje a technológie a vytvárať úspory z rozsahu.“

V čase, keď Európa čelí bezprecedentnej celosvetovej konkurencii v meniacom sa geopolitickom kontexte a nové príležitosti vyplývajú zo vzniku rýchlo sa vyvíjajúcich technológií a nových obchodných modelov, zvýšený objem investícií do technológií civilnej, obrannej alebo vesmírnej aplikácie môže Európe pomôcť udržať si priemyselnú základňu, reagovať na geopolitickú súťaž a posilniť jej technologickú suverenitu.