Martin Hojsík: Slabé ambície Slovenska pre boj za klímu môžu byť premrhanou príležitosťou na rozvoj krajiny

Ako dosiahneme naše klimatické ciele? O tom rokovali líderky a lídri európskych krajín na summite v Bruseli. Premiér Eduard Heger sa z neho práve vrátil domov, a mrzí ma, že pozícia Slovenska bola opäť málo ambiciózna pre záchranu klímy.

Premiér Heger správne hovorí, že potrebujeme udržať konkurencieschopnosť a chrániť ľudí ohrozených energetickou chudobou. No Slovensko, žiaľ, doteraz v energetike podporovalo dlhodobo nákladnejší a klíme priťažujúci fosílny plyn.

Slovensko musí dať na prvé miesto rozvoj energetickej efektívnosti a zelenej energie. Prečo? Pretože je to spôsob ako pomôcť aj našim najmenej rozvinutým regiónom. Realita je taká, že keď citlivo k prírode využijeme potenciál energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, aj najmenej rozvinuté regióny, ako napríklad Zamagurie, by namiesto dovozu energie mohli na jej predaji zarábať.

Verím, že premiér Heger spraví všetko pre to, aby sa Slovensko zaradilo medzi najrozvinutejšie krajiny. A to znamená aj vnímať klimatickú krízu aj ako príležitosť pre rozvoj krajiny. V súčasnosti namiesto toho podceňujeme ohrozenie zmenou klímy.

Aj preto očakávam, že ako Slovensko prinesieme k európskemu stolu ambiciózne národné ciele zníženia emisií do roku 2030 namiesto výhovoriek. Konkrétne znížiť emisie do roku 2030 o 65 percent. Veď už v súčasnosti sme na vyše 40 percentách. Pre porovnanie, Dánsko, ktorého štartovacia pozícia je horšia ako slovenská, plánuje dosiahnuť zníženie o 70 percent. Ľudia aj príroda v Dánsku to pocítia. Klíme pomôžu aj výrazné investície do obnovy budov, ktoré sú súčasne riešením aj pre energetickú chudobu a znečistenia ovzdušia

Špeciálne dôležité bude aj či sa Slovensko postaví za sprísnenie kritérií pre využitie biomasy a ďalších zelených energií. Musíme totiž zabrániť tomu aby sa zo snahy o ochranu klímy stal európsky biomasaker a ochrániť aj naše lesy.

Bol by som rád, keby bolo Slovensko ambicióznejšie vo svojich klimatických cieľoch a ich presadzovaní ako v Bruseli, tak doma. Jeden z dôvodov je boj s klimatickou krízou, ktorá ohrozuje životy a zdravie ľudí. Druhým dôvodom je však šanca na ekonomický rozvoj, modernizáciu krajiny, energetickú nezávislosť od krajín ako je Rusko a riešenie energetickej chudoby.

Bol by som veľmi nerád, keby sme túto šancu premárnili, v súčasnom globalizovanom svete si to takpovediac nemôžeme dovoliť.