Výhrady najväčších slovenských zamestnávateľov týkajúce sa stavebnej legislatívy zostali nevypočuté. Upozorňuje na to Klub 500, ktorý má námietky tak voči neodôvodnene vysokým poplatkom, ako aj voči vzniku nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, na ktorého činnosť by sa mali vyskladať obyvatelia a firmy drastickým zvýšením poplatkov. Úrad mal pôvodne celý proces výstavby centralizovať, zjednotiť a zjednodušiť. Ukázal sa ale opak, nakoľko časť činností v oblasti posudzovania stavebných zámerov ostáva aj na obciach a mestách. Namiesto efektivity tak hrozí, že s novým Úradom pribudne len byrokracia a vysoká finančná záťaž. Kým na začiatku sa zdalo, že nová legislatíva prinesie najmä pozitívne zmeny, týkajúce sa predovšetkým skrátenia dĺžky stavebného konania, ktoré u nás výrazne presahuje štandard v krajinách Európskej únie, pripravované pravidlá v súčasne navrhovanom znení však negatívne ovplyvnia podnikateľské prostredie.
Zákony, ktoré upravujú oblasť výstavby, úplne menia systém stavebného konania. Klub 500 nespochybňuje potrebu revízie stavebného konania, ktoré sa riadi procesom nastaveným pred 40 rokmi. Celkový systém i jeho financovanie tak, ako to navrhuje Úrad podpredsedu vlády SR, však bude predstavovať aj mnohonásobne vyššiu finančnú záťaž pre fyzické osoby i pre firmy. Dramaticky by sa mali zvýšiť poplatky za stavebné konanie, z ktorých výťažku by sa mal financovať nový, štátny Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Okrem toho by mal vzniknúť informačný systém, v ktorom by mal súkromný investor 80 % podiel a prevádzka ktorého by bola hradená z poplatkov za služby. „Považujeme to za skrytú privatizáciu stavebného konania. Štát stráca kontrolu nad finančnými tokmi v prospech súkromnej firmy a takýto postup zo strany predkladateľa podľa názoru Klubu 500 hraničí so zneužitím právomocí verejného činiteľa a porušovaním povinností pri správe cudzieho majetku,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Nehovoriac o tom, že predkladateľ deklaruje, že navrhované zmeny nebudú mať vplyv na podnikateľské prostredie. „Predkladateľ navyše zavádza, ak tvrdí, že zákon nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. V návrhu zákona je zároveň jasne deklarované, že financovanie nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR bude od roku 2023 zabezpečené z poplatkov. V doložke vplyvov sa tiež hovorí o zavedení poplatku za stavebné konanie vo výške 1,25 % z ceny diela, čo môže predstavovať sumy od niekoľkých tisíc eur až po niekoľko miliónov eur,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. To znamená, že ak napríklad občan stavia dom za 300-tisíc eur, v súčasnosti zaplatí poplatok 120 eur. Po novom by však mal zaplatiť až 3750 eur. A ak firma realizuje 100-miliónovú investíciu, v súčasnosti zaplatí 1600 eur, no podľa nových pravidiel by sa však výška poplatku za stavebné konanie mohla vyšplhať na sumu 1,25 mil. eur. „Tieto extrémne vysoké poplatky, ako aj tvrdenia, že sa nová zmena podnikateľov negatívne nedotkne, považujeme za neprípustné,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor.
Podľa Klubu 500 zostáva otázna aj opodstatnenosť nového orgánu štátnej správy, na ktorý sa budeme všetci skladať. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR bude vystupovať najmä ako koordinátor. Bude vydávať metodické usmernenia a bude nadriadený orgán pri schvaľovaní koncepcie územného rozvoja regiónu. Kým však pôvodný zámer hovoril o tom, že profesionálni zamestnanci štátu prevezmú procesy, ktoré sú v rukách samospráv s často nevyškolenými zamestnancami, samosprávy napokon budú posudzovať to, čo úrad schváli.
„Takýmto spôsobom len príde k navýšeniu počtu štátnych zamestnancov a k zvýšeniu byrokracie na stavebných úradoch. A to všetko za obrovské sumy, na ktoré sa poskladajú tak bežní občania formou daní, ako aj investori formou poplatkov,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Klub 500 zároveň dodáva, že spomínaný úrad, ak už je jeho vznik nevyhnutný, je možné financovať aj inak. Ak predkladateľ deklaruje, že sa vďaka navrhovaným legislatívnym zmenám zrýchli stavebné konanie a stavebná produkcia vzrastie o predpokladaných 5 %, pri súčasnej výške poplatkov by štát len na DPH získal 50 miliónov eur. Aj to sú prostriedky, ktoré môže štát použiť na činnosť a fungovanie úradu bez toho, aby zaťažoval stavebníkov drastickými poplatkami.