Parlament v stredu schválil modernizovaný Nástroj na prepájanie Európy a vyčlenil nové finančné prostriedky na projekty v oblasti dopravy, digitalizácie a energetiky na roky 2021 – 2027.
Nástroj na prepájanie Európy (NPE), na ktorého novom fungovaní sa Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ dohodli ešte v marci, bude v rokoch 2021 až 2027 hospodáriť s prostriedkami v objeme 30 miliárd eur. Nástroj bude financovať dopravné, energetické a digitálne projekty s európskou pridanou hodnotou. Okrem toho by mal do roku 2030 zaistiť aj včasné dokončenie zásadných transeurópskych projektov, ako je Rail Baltica, infraštruktúra na dobíjanie alternatívnych palív či rozširovanie pokrytia 5G na dôležité dopravné osi.
Poslancom sa podarilo dosiahnuť, že 60% prostriedkov z NPE pôjde na projekty, ktoré prispievajú k plneniu klimatických cieľov EÚ, pričom 15% prostriedkov z energetického piliera bude smerovať na cezhraničné projekty na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Projekty budúcej generácie
NPE pozostáva z troch pilierov: približne 23 miliárd eur je určených na dopravné projekty, 5 miliárd eur na projekty v oblasti energetiky a 2 miliardy eur smerujú na projekty v oblasti digitalizácie. Zhruba 10 miliárd eur, ktoré sú vyčlenené na cezhraničné dopravné projekty, bude pochádzať z Kohézneho fondu a pomôže krajinám EÚ dokončiť chýbajúce dopravné spojenia. Komisia zas na základe kritéria konkurencieschopnosti vyberie projekty zamerané na chýbajúce veľké cezhraničné železničné spojenia. Na ich urýchlené dokončenie bude poskytnutá suma vo výške 1,4 miliardy eur.
V digitálnom sektore sa bude prostredníctvom NPE podporovať rozvoj projektov spoločného záujmu, ako sú bezpečné a vysokokapacitné digitálne siete a systémy 5G, ako aj digitalizácia dopravných a energetických sietí.
Jedným z cieľov nástroja je aj posilnenie interoperability energetických sietí a zabezpečenie súladu projektov, ktoré sa z neho budú financovať, s plánmi EÚ a členských štátov v oblasti energetiky a ochrany klímy.
Urýchlenie realizácie dopravných projektov
Parlament v utorok schválil aj nové pravidlá vzťahujúce sa na transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T), na ktorých sa vopred dohodol s Radou. Legislatívna úprava by mala zjednodušiť postup udeľovania povolení na projekty TEN-T a uľahčiť tak ich dokončovanie. Členské štáty by tiež mali zriadiť kontaktné miesto pre každého predkladateľa projektu a zaistiť, že postup získavania povolení nebude trvať dlhšie než štyri roky.
Vyhlásenia spravodajcov
Spravodajca Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) Marian-Jean Marinescu (EPP, RO) uviedol: „Nástroj na prepájanie Európy zmodernizuje dopravné spojenia všade v EÚ. Pomôže Európe popasovať sa s výzvami v oblasti dekarbonizácie sektora a prispeje najmä k tomu, aby sa slogan o prechode na železničnú dopravu pretavil do reality. Doplnenie chýbajúcich spojení taktiež podporí pohyb ľudí a tovarov.“
Jeho kolega a spoluspravodajca Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) Dominique Riquet (RE, FR) dodal: „Naplnenie cieľov Zelenej dohody nebude možné, ak nezmodernizujeme našu infraštruktúru pre potreby nadchádzajúcej digitálnej a environmentálnej transformácie. Ďalšia generácia Nástroja na prepájanie Európy prichádza v pravý čas, aby túto transformáciu zabezpečila.“
Spravodajkyňa Výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) Henna Virkkunen (EPP, FI) zdôraznila: „Nástroj na prepájanie Európy financuje kľúčovú cezhraničnú prepojenosť a projekty v oblasti obnoviteľnej energie medzi členskými štátmi a Európe umožní skok smerom k digitálnemu a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu. Je to nevyhnutné, aby sme zaistili, že si v budúcnosti udržíme konkurencieschopnosť.“
Ďalší postup
Modernizovaný Nástroj na prepájanie Európy vstúpi do platnosti bezprostredne po zverejnení nových pravidiel v Úradnom vestníku EÚ. Pravidlá sa začnú uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021. Členské štáty budú mať dva roky nato, aby vytvorili podmienky na uplatňovanie pravidiel na uľahčenie realizácie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Komunitárny program Európskej únie s názvom Nástroj na prepájanie Európy bude v období 2021 – 2027 hospodáriť s finančnými prostriedkami vo výške až 30 miliárd eur. Aj naďalej tak umožní realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí (TEN-T) v sektoroch dopravy, digitalizácie a energetiky. Zjednodušiť by sa mali aj postupy týkajúce sa udeľovania povolení na takéto projekty, čo napomôže rýchlosti ich dokončovania.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Program CEF prinesie 33.7 miliardy eur na modernizáciu dopravných, energetických a sieťových spojení v regiónoch po celej EÚ. Pozitívom je najmä posilnenie železničných spojení, ktorých častejšie využívanie bude redukovať CO2. Európska únia bude silnejšia, keď budú všetky jej regióny prepojené dopravnou, energetickou a sieťovou infraštruktúrou. Preto budem hlasovať za schválenie tohto programu.“
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Nástroj na prepájanie Európy je programom EÚ, ktorý umožňuje financovanie projektov v rámci politiky transeurópskych sietí v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. V rokoch 2021-2027 by mal tento nástroj zásadným spôsobom prispieť k rozširovaniu, modernizácii a dekarbonizácii dopravnej infraštruktúry EÚ. Zároveň by mal poskytovať financie na projekty zamerané na rozvoj energetickej a digitálnej infraštruktúry. Dôraz má byť kladený na synergie medzi týmito troma odvetviami tak, aby zvýšili účinnosť opatrení EÚ a znížili výdavky na ich vykonávanie. Ide nepochybne o dôležitý nástroj ktorý má veľký potenciál pozitívnym spôsobom ovplyvniť infraštruktúru v EÚ. Bude však záležať od schopností našej vlády akým spôsobom bude schopná predkladať takéto projekty.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Dúfam, že schválením dohody o zmenách vo fungovaní tzv. Nástroja na prepájanie Európy dávame nový impulz k účinnejšiemu čerpaniu prostriedkov z rozpočtu EÚ na infraštruktúrne projekty po celej Európe, vrátane Slovenska. Z viac ako 30 miliardovej obálky pôjde najviac na dopravu a energetiku a niečo aj na digitalizáciu, čiže na oblasti, do ktorých treba obrovské investície vynaložiť aj na Slovensku. Práve preto musí slovenská vláda a kompetentní aktéri na Slovensku zabezpečiť predkladanie čo najkvalitnejších projektov dopravného a energetického prepojenia so susednými štátmi. Na rozdiel od klasických eurofondov sa tu totiž uplatňuje aj princíp využi alebo strácaš.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „S cieľom podporiť investície do projektov transeurópskej dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry, ktoré sú kľúčové pre rozvoj energetickej únie, jednotného digitálneho trhu a udržateľných spôsobov dopravy bol v minulom rozpočtovom období zriadený Nástroj na prepájanie Európy (CEF). V rámci nového viacročného finančného rámca bude v CEF ešte väčší dôraz na propagáciu cezhraničných a synergických projektov, uľahčenie spolupráce medzi cezhraničnými orgánmi či poskytnutie dodatočného financovania realizátorom cezhraničných projektov, ak chcú vstúpiť do spoločného podniku. Po prvýkrát bude CEF zahŕňať aj vojenský rozmer financovaný priamo z Európskeho obranného fondu, ktorý sa bude využívať na dvojitú, civilnú a vojenskú dopravnú infraštruktúru. Malo by to prispieť k dosiahnutiu rýchlej a bezproblémovej mobility, ako aj k posilneniu našej schopnosti reagovať na núdzové situácie ako sú humanitárne krízy či prírodné katastrofy. Samozrejme, kľúčový význam bude mať účinné monitorovanie a hodnotenie programov CEF, aby sa zabezpečilo, že peniaze daňových poplatníkov EÚ budú vynaložené správne.“
Eugen Juryzca (ECR, SK) uviedol: „Ciele návrhu sú definované dobre, v súlade so zásadou, aby sa z verejných prostriedkov financovali iba verejné statky. Nedobre sú však definované ukazovatele, ktoré by mali umožniť skontrolovať, či ciele plníme a či ich plníme efektívne. Ide o veľký počet ukazovateľov, v ktorých sa často opakuje rovnaká chyba. Napríklad: „počet podporených aktivít zvyšujúcich bezpečnosť dopravy“. Ako keby dve aktivity, ktoré znížia počet mŕtvych na cestách o tretinu, boli lepšie než jedna aktivita, ktorá zníži počet mŕtvych o dve tretiny. Predkladateľ tiež navrhuje prioritizáciu európskych projektov pred lokálnymi. Na takýto krok je však potrebná definícia podmienok, ktoré by mali byť splnené. Tie však materiál neobsahuje.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Som presvedčená, že aj napriek pandémii musí EÚ naďalej pokračovať vo financovaní projektov v oblasti infraštruktúry. Vieme, že zvlášť pre nás na Slovensku je to kľúčové. Považujem za rozhodujúce, aby sme nadviazali na rozvoj moderného a bezpečného prepájania Európy v oblasti dopravy, energií a digitálnej transformácie a plne využili navrhovaných takmer 34 miliárd eur pre členské štáty na šesť rokov. Čo je dôležité, našou snahou je aj zjednodušenie byrokratického procesu, ktoré uvítajú realizátori projektov, ale najmä ich koneční užívatelia – občania členských krajín.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Vzájomná prepojenosť regiónov má zásadný význam pre celé hospodárstvo krajiny a priamy dopad na jej občanov. Slovensko v tomto zmysle značne zaostáva. Uľahčenie realizácie infraštruktúrnych projektov v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie z 30 miliardového balíčka je šancou i pre Slovensko súčasný stav zlepšiť.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Európska únia je tvorená regiónmi a ich rozvoj je kľúčom k hospodárskemu rastu. V silných regiónoch, prepojených kvalitnou infraštruktúrou, je väčší predpoklad pre tvorbu nových pracovných príležitostí.“
Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Nástroj na prepájanie Európy má šancu hrať významnú úlohu pri obnove po skončení pandémie COVID-19 a pri budovaní klimaticky neutrálnej EÚ. Inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility sú nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie. Finančné prostriedky budú k dispozícii aj na cezhraničné projekty v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov.“