EuropskeNoviny.sk
Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Heika Maasa by sa mali na stretnutí zamerať na otázku vzájomnej podpory pri snahe dostať z krajiny občanov EÚ a lokálnych afganských zamestnancov, ako v budúcnosti zaobchádzať s Talibanom a tiež ako udržať región stabilný, ak ľudia vo veľkých počtoch opustia Afganistan.
„Budeme veľmi pozorne sledovať vývoj situácie a tých, ktorí v súčasnosti v Afganistane majú v rukách moc, budeme súdiť podľa ich skutkov,“ povedal Maas novinárom v Berlíne. „Špeciálne sa zameriame na stabilitu v regióne. Susedné krajiny budú určite čeliť ďalším pohybom utečencov,“ dodal.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po rokovaní oznámil, že únia pozastavuje platby na rozvojovú pomoc Afganistanu, kým si nevyjasnia situáciu s lídrami Talibanu. Hnutie podľa neho musí rešpektovať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ľudské práva, aby získalo prístup k príspevkom. „Humanitárna pomoc bude pokračovať a možno ju budeme musieť zvýšiť“, vzhľadom na počet vysídlených Afgancov, pokračujúce sucho a dopad pandémie koronavírusu, doplnil tiež Borrell.
Dvadsaťsedemčlenný euroblok sa zaviazal, že v rokoch 2021 – 2024 poskytne Afganistanu asi 1,2 miliardy eur na rozvojovú pomoc.
Mnohé európske krajiny sa obávajú ďalšieho prílevu utečencov, podobného ako zažili v roku 2015 zo Sýrie. Afganci patria, práve po Sýrčanoch, medzi najväčšie skupiny hľadajúce útočisko v Európe. Podľa niektorých európskych odhadov požiadalo od roku 2015 o azyl v EÚ približne 570-tisíc Afgancov. Slovenský europoslanec Eugen Jurzyca /SaS, ECR/ však tvrdí, že dnešná situácia sa nedá porovnať s tou z roku 2015. „Dnes vieme, kto sem chodí, vieme, že sú to ľudia, ktorí sú strašne prenasledovaní, a vieme kontrolovať aj počet,“ dodáva.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa ešte v pondelok vyjadril, že Francúzsko, Nemecko a ďalší európski partneri budú rýchlo pracovať na „robustnej reakcii“ na akýkoľvek nový prílev nepovolených migrantov z Afganistanu. Zdôraznil pritom, že spoločné úsilie by malo zahŕňať aj tranzitné krajiny, ktoré by Afganci mohli využiť, ako napríklad Turecko. „Európa nemôže sama prevziať následky,“ skonštatoval Macron.
Príchod viac ako milióna migrantov v roku 2015, najmä zo Sýrie a Iraku, vyvolal jednu z najväčších kríz 27-členného bloku, keď sa krajiny dohadovali, ako najlepšie reagovať na ich prílev.
Žiadosti o azyl zo strany afganských občanov od februára vzrástli o tretinu. V máji úrady prijali viac ako 4 648 žiadostí, pričom úspešná zvykne byť asi polovica. Väčšina Afgancov pritom s najväčšou pravdepodobnosťou ujde skôr do Iránu, Pakistanu alebo k severným susedom, ako sú Uzbekistan alebo Tadžikistan.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a ďalší vrcholní nemeckí predstavitelia varovali pred možnou novou vlnou utečencov a vyzvali na pomoc afganským susedom, aby mohli ľudia zostať blízko svojich domovov. „Toto je v prvom rade o pomoci susedným krajinám, do ktorých by mohli ísť afganskí utečenci,“ povedala Merkelová.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) varovala pred rastúcou humanitárnou krízou v Afganistane, keďže konflikt ešte zhoršuje dopady sucha a pandémie koronavírusu. V tomto roku už bolo v krajine vysídlených takmer 400-tisíc ľudí a viac ako päť miliónov je závislých od pomoci.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tiež vyzýva na moratórium týkajúce sa nútených návratov afganských občanov, vrátane žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Krajiny ako Irán a Pakistan podľa UNHCR po desaťročia veľkoryso hostili veľkú väčšinu afganských utečencov.
