EuropskeNoviny.sk
„Chcem vyzdvihnúť, že pani prezidentka dnes kritizovala hrubý jazyk politikov. Sám som musel minulý týždeň počúvať od Petra Pellegriniho a Roberta Fica nemiestne urážky na moje kolegyne a kolegov v Európskom parlamente. Som rád, že pani prezidentka jasne pomenovala, že rozdeľovanie spoločnosti a štvanie ľudí je nebezpečné. Vnímam aj to, že za takúto hrozbu považuje aj dezinformácie. Ako hlavný odkaz z jej prejavu pre túto krajinu vnímam snahu o opätovnú spoločenskú súdržnosť. Kritizovať vládu je potrebné, no dá sa tak robiť slušne a vecne. Sme v tom spolu, sme jedna krajina a nemôžeme byť obeťou zúfalých politikov,“ hovorí europoslanec Vladimír Bilčík /SPOLU, EPP/.
POLITOLÓG: Prezidentka nešla v prejave do ostrého konfliktu s vládou, pôsobila zmierlivo, hovorí Marušiak
BRATISLAVA – Kto čakal, že prejav hlavy štátu bude obsahovať zdrvujúcu kritiku vlády, bol určite sklamaný. Nesnažila sa ísť do ostrého konfliktu, ale pôsobila zmierlivým dojmom. Politológ Juraj Marušiak to povedal pre agentúru SITA po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v pléne parlamentu so správou o stave republiky. Podľa politológa hlava štátu bola naopak dosť kritická v tej časti prejavu, kde hovorila o právnom štáte.
„Skôr nepriamo ako priamo kritizovala niektoré aspekty vládnej politiky. Napríklad agresívne vyjadrenia na adresu nezaočkovaných, ktoré skôr zhoršujú situáciu, čo sa týka očkovania,“ povedal politológ. Podľa neho Čaputová veľmi opatrne naznačovala kritiku pandemickej politiky vlády.
Politológ uviedol, že prezidentka venovala veľkú pozornosť otázkam právneho štátu a situácii v orgánoch činných v trestnom konaní, ktoré vyšetrujú viaceré korupčné kauzy. „Myslím si, že tu bola dosť kritická a nesnažila sa postaviť na jednu alebo druhú stranu. Čo je však dôležité, konštatovala, že akýkoľvek ozdravný proces v spoločnosti vrátane vysporiadania sa s korupciou sa musí udiať zákonným spôsobom,“ zhodnotil Marušiak. Podľa neho hlava štátu, aj keď nie ostro, tak varovala pred účelovými riešeniami, ktoré môžu situáciu v silových štruktúrach len zhoršiť.
Marušiak upozornil, že Čaputová sa vyhla niektorým otázkam, ktoré sú podľa neho dôležité ako napríklad sociálny dialóg. „Tu je jasné, že prezidentka sa nechce dostať do konfliktu so súčasnou vládou. Je evidentné, že s premiérom Eduardom Hegerom vychádza podstatne lepšie ako s bývalým premiérom Igorom Matovičom,“ dodal politológ.
Prezidentka dnes vystúpila s druhou správou o stave republiky vo svojom funkčnom období. Prvú správu predniesla minulý rok v júni.
Správa prezidentky Zuzany Čaputovej o stave Slovenskej republiky v plnom znení
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda Vlády Slovenskej republiky,
vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení členovia Vlády Slovenskej republiky,
vážení hostia,
milí spoluobčania,
pred pätnástimi mesiacmi, keď som pred vami prezentovala svoju prvú správu o stave republiky, som vyslovila želanie, aby sme sa nevracali do stavu pred koronou, do stavu polarizovanej a rozdelenej spoločnosti.
Dnes tu stojím v časoch, ktoré sú z hľadiska rozdelenia spoločnosti ešte náročnejšie. Prihováram sa vám, vážení občania, so snahou o vystihnutie najpodstatnejších elementov stavu našej republiky. Prihováram sa tiež vám, vážení politickí reprezentanti, ako jedna z vás, tiež volená zástupkyňa ľudu. S cieľom poskytnúť pohľad na realitu, ktorý nevyhnutne musí byť aj kritický, lebo žijeme zložitú dobu. Ale dúfajúc, že bude aj objektívny, čo najmenej rozdeľujúci a pozývajúci každého jedného z vás, ktorému ide o dobro Slovenska, k spolupráci.
Vážené dámy, vážení páni,
pri prednesení poslednej správy o stave republiky sme boli jednou z najúspešnejších krajín sveta pokiaľ ide o zvládnutie zápasu s pandémiou. Končiaca vláda Petra Pellegriniho i nastupujúca vláda Igora Matoviča urobili vtedy správne rozhodnutia v správnom čase, čo prispelo k tomu, že naša krajina mala aj v porovnaní so susedmi najmenej obetí na ochorenie COVID-19. Na hrozbu sme v prvej vlne reagovali rýchlo i rozhodne a prijaté opatrenia naši občania rešpektovali a dodržiavali.
Na konci augusta 2020 už bola skutočnosť iná. Obavy vedeckej komunity sa začali premieňať na realitu vysokého počtu infikovaných, veľkého počtu hospitalizovaných, aj tých, čo ochoreniu podľahli. Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu.
Považovala by som za neúctu k obetiam a bolesti, ktorú sme prežívali, keby som na tomto mieste nepripomenula základné fakty, ako a čím nás uplynulý rok postihol.
V druhej vlne pandémie sme mali niekoľko týždňov najviac obetí na počet obyvateľov na svete. Podľa oficiálnej štatistiky zomrelo na Slovensku na následky covidu viac než dvanásťtisíc päťsto osôb. Tento počet priamych a spočítaných obetí nie je, žiaľ, úplný, lebo tak ako v iných krajinách, aj my sme v dôsledku tejto vlny zaznamenali tiež nadmerné úmrtia. V januári 2021 bola u nás úmrtnosť celkovo o viac ako 80 percent vyššia v porovnaní s priemernou úmrtnosťou počas predchádzajúcich piatich rokov.
Náš zdravotný systém bol extrémne preťažený, lebo sme mali v nemocniciach naraz aj viac ako štyritisíc ťažko chorých covidových pacientov. Podľa odborných odhadov každý šiesty, kto potreboval umelú pľúcnu ventiláciu, ju z kapacitných dôvodov nedostal a každý šiesty z tých, čo potrebovali inú akútnu starostlivosť, nemohol byť hospitalizovaný. Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život.
Ako každá vážna kríza, aj kríza v čase pandémie, nám ukazuje naše najzraniteľnejšie miesta. Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve, či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu, ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka.
Za to, že v jesenných a zimných mesiacoch naše zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme predovšetkým obrovskému nasadeniu a obetavosti zdravotníkov. Zaplatili za to, žiaľ, vysokú cenu. Pretože ošetrovali pacientov aj v čase, keď ešte neboli k dispozícii vakcíny, tisíce z nich sa infikovali a desiatky chorobe aj podľahli.
Niekoľkomesačné extrémne vypätie sa po odznení druhej vlny prejavilo aj na ich mentálnom zdraví. Podľa prieskumu, ktorí zrealizovali slovenskí psychológovia, až osemdesiat percent zdravotníkov pracujúcich na covidových oddeleniach trpí prejavmi depresií, či vyhorenia. A teraz sú opäť v nasadení, aby zachraňovali ľudské životy, a to aj tým, ktorí sa covid rozhodli ignorovať. Obavy, že zo zdravotníctva budú ľudia odchádzať, nie sú neodôvodnené ani prehnané, lebo len od začiatku tohto roka odišlo zo zdravotníctva takmer osemsto sestier a pôrodných asistentiek. Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky.
Personálna situácia sa nevyrieši zo dňa na deň, ale prichádzajúcu tretiu vlnu je potrebné riešiť už teraz. Pripravenosť na reprofilizáciu, jasné pravidlá covid automatu a zrozumiteľná komunikácia ministerstva zdravotníctva je nateraz prísľubom, že poučenia z najťažších zimných mesiacov budú zužitkované.
Zdravotníctvo však nebolo jediným ťažko skúšaným rezortom. Akútna stresová porucha sa týka aj mnohých pracovníkov v domovoch sociálnych služieb, ktorí prešli podobným traumatizujúcim obdobím ako zdravotníci. Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu. Vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a dostatkom opatrovateľských kapacít za dôstojnú odmenu musíme čo najviac a čo najrýchlejšie priblížiť realite.
Ďalšou veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia. U veľkej časti detí a mládeže sa obvyklý spôsob života takmer úplne stratil. Trpeli nielen tým, že sa nemohli primerane vzdelávať, ale ich sociálne vzťahy boli zo dňa na deň prerušené. Napriek často opakovanému sloganu, že školy sa majú v pandémii zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé, Slovensko uzatvára trojicu krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami v roku 2020 – pred nami je už len Kostarika a Kolumbia. Od februára 2020 do marca 2021 boli všetky materské, základné a stredné školy otvorené iba 28 dní. Chcem preto oceniť zmenu v prístupe ku covidovým opatreniam v tomto školskom roku.
Osobitne ťažko doľahla táto situácia na deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré už aj pred pandémiou čelili nerovnostiam vo vzdelávaní. V školskom roku 2020/2021 sa skoro každé piate dieťa na druhom stupni nemohlo pripojiť na online vyučovanie a každé desiate sa vôbec nezapojilo do dištančnej formy vzdelávania.
V dôsledku uvedených zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, počet detí, ktoré majú úzkostné či depresívne stavy znepokojujúco narástol. Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter.
Vážené dámy, vážení páni,
zamestnanci, ktorých prevádzky boli zatvorené, prišli o prácu a mnohí stratili aj zvyšky minimálnej životnej stability. Ale aj ľudia, ktorí si prácu udržali, sa dostali do stavu permanentného stresu a žili s pocitom ohrozenia a úzkosti. Strach sa na dlhé mesiace stal hlavnou spoločenskou emóciou a ako už dávno zistili psychológovia, ventilom strachu je hnev. Strach a hnev, to sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu.
Tieto emócie, osobitne pri téme očkovania, rozdeľujú našu spoločnosť, dokonca naše rodiny, kolegov na pracovisku, susedov. Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vysporiadania sa s pandémiou. Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého, ani hlúpeho človeka. Viem porozumieť obavám ľudí, pretože strach je hlboko ľudská emócia.
Hlbokou ľudskou emóciou už ale nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť. Takýto ľudia nechcú spájať, nepotrebujú si získavať dôveru, stačí im len dôveru vo všetko podkopávať. Vo verejnú službu, v inštitúcie, vedu, medicínu. Je pritom celkom legitímne byť kritický voči chybám, ktoré sa počas manažovania pandémie urobili. Vecná kritika s cieľom záchrany životov je dokonca žiadaná. Keď si však niekto myslí, že rozbehnutú nenávistnú vlnu osedlá, či dokonca využije vo svoj prospech, mýli sa. História nám už neraz ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom.
Sú krajiny v Európe, ktoré od opatrení proti šíreniu covidu upúšťajú. Ale robia to až potom, čo dosiahli vysokú mieru zaočkovanosti. My sme od tohto cieľa stále ďaleko a namiesto toho, aby sme motivovali verejnosť k jeho dosiahnutiu, staviame ľudí proti sebe.
Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach v boji s pandémiou, ale ani na otázke spravodlivosti, či potrebných reformách. Verejnosť túto situáciu reflektuje veľmi jednoznačne – podľa prieskumu verejnej mienky až 71% ľudí si myslí, že sa slovenská spoločnosť nevyvíja správnym smerom. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, je to nárast o 20%. Tento stav nespokojnosti musíme vnímať a urobiť všetko pre zmenu k lepšiemu.
V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť referendum. Z ústavy vyplýva, že úlohou prezidenta pri vypísaní referenda nie je len spočítanie podpisov, ale preberá zodpovednosť aj za ústavnosť vyhláseného referenda. Pokiaľ existujú pochybnosti – a diskusia v odbornej verejnosti tieto pochybnosti jasne ukázala – je na mieste, že prezident požiada ústavný súd, aby predmetnú otázku ešte pred vyhlásením referenda posúdil. Presne pre túto situáciu ste vy, členovia zákonodarného zboru, túto kompetenciu prezidentovi a ústavnému súdu pridelili.
Protiargumenty, ktoré aj z tejto sály zaznievali, že rovnaké referendum už dva krát bolo vyhlásené, nesedia. Otázka, ktorá bola predmetom súčasného referenda v takejto podobe a s týmito dôsledkami, nikdy položená nebola. Z rozhodnutia ústavného súdu je dnes jasné, že ak by sa referendum s danou otázkou uskutočnilo, na podnet oprávnených subjektov by výsledok referenda ústavný súd zrušil.
Práve vy, poslanci Národnej rady, však máte možnosť prijať ústavnú zmenu a následne požiadať o vyhlásenie referenda, ktoré bude v súlade s ústavou. Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim.
Vážené dámy, vážení páni,
