EuropskeNoviny.sk
EÚ musí posilniť svoju strategickú autonómiu, ale tiež sa vo vzťahu k Číne lepšie koordinovať s USA, aby sa v transatlantickom partnerstve neopakovalo napätie, aké vyvolal pakt AUKUS. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA, ktoré pomerom hlasov 550 (za): 83 (proti): 55 (zdržalo sa hlasovania) schválil v stredu Európsky parlament.
Poslanci privítali opätovné prihlásenie sa Spojených štátov amerických k multilateralizmu založenom na pravidlách. Tento krok podľa nich predstavuje príležitosť na obnovenie spolupráce EÚ a USA ako dvoch rovnocenných partnerov. EÚ by sa mala usilovať o prehĺbenie transatlantickej spolupráce a o partnerstvo s USA vo vedení, uvádza sa v uznesení. Zároveň by však mala posilňovať svoju strategickú autonómiu v oblasti obrany a hospodárskych vzťahov ako prostriedok na sledovanie vlastných legitímnych diplomatických, bezpečnostných a hospodárskych záujmov, dodáva schválený text.
Intenzívnejšie konzultácie a lepšia koordinácia vo vzťahu k Číne
EÚ a USA musia podľa poslancov preskúmať možnosti spolupráce a lepšej koordinácie svojho postupu voči Číne s cieľom vyhnúť sa napätiu v transatlantických vzťahoch. Poukazujú pritom najmä na nedávnu trojstrannú bezpečnostnú dohodu medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Austráliou známu ako AUKUS, ktorá bola uzavretá bez konzultácií so spojencami z EÚ.
Parlament privítal nedávny pokrok v oblasti indicko-tichomorskej stratégie EÚ. Zdôraznil tiež, že lepšia koordinácia EÚ a USA vo vzťahu k Číne by sa mala zamerať na ochranu ľudských práv a práv menšín a zmiernenie napätia v oblastach Juhočínskeho a Východočínskeho mora, Hongkongu a Taiwanského prielivu. Poslanci ocenili, že ustanovujúca schôdza Rady pre obchod a technológie sa uskutočnila podľa plánu dňa 29. septembra v Pittsburghu. Stalo sa tak napriek napätiu, o ktorom je podľa zákonodarcov potrebné otvorene a úprimne diskutovať.
Lekcia z Afganistanu, prístup k Východnému partnerstvu a západnému Balkánu
Uznesenie vyjadruje poľutovanie nad násilným ovládnutím Afganistanu Talibanom po stiahnutí amerických a európskych síl. Parlament v tejto súvislosti vyzval na hlbokú transatlantickú reflexiu o ponaučeniach z misie v Afganistane s cieľom vyvodiť potrebné závery pre budúce úsilie zamerané na podporu stability, bezpečnosti a dobrej správy vecí verejných vo svete. Poslanci tiež apelujú na transatlantických partnerov, aby spolupracovali so všetkými krajinami susediacimi s Afganistanom a zohľadňovali pritom potrebu pomôcť afganským občanom, ktorí na území týchto krajín hľadajú útočisko.
Parlament tiež požaduje intenzívnejšiu spoluprácu EÚ a USA zameranú na obnovenie strategického partnerstva vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k západnému Balkánu. Poslanci aj v tejto súvislosti pripomenuli svoj návrh na vytvorenie Transatlantickej politickej rady za účelom systematických konzultácií a koordinácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Radu by mali viesť šéf diplomacie EÚ a minister zahraničných vecí USA, opierajúc sa pritom o pravidelný kontakt politických riaditeľov.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca Tonino Picula (S&D, HR) uviedol: „Toto uznesenie nemohlo prísť vo vhodnejšom čase. Potrebujeme obnoviť a posilniť transatlantické partnerstvo, aby sme zvládli spoločné výzvy, ktorým čelíme. Niektoré z nich poznáme veľmi dobre už desaťročia, no niektoré sú súčasťou novšej globálnej dynamiky. USA zostávajú bezpochyby najbližším a najdôležitejším strategickým partnerom EÚ. A verím, že strategicky autonómna Únia by bola najlepším partnerom pre Spojené štáty!“
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Vzťahy medzi Európskou úniou a USA by sa mali rozvíjať na základe rovnosti a vzájomného rešpektu. V poslednom čase ich nepochybne ovplyvnilo aj zmätočné ukončovanie vojenskej misie v Afganistane. Spojenecké angažovanie stálo európske krajiny veľmi veľa, bohužiaľ aj vrátane ľudských životov. Dosah na dianie v Afganistane mala však Únia len minimálny. Absolútne oprávnené sú preto aj v súčasnosti sa objavujúce otázky ohľadom posilnenia strategickej autonómie Európy, vrátane rozvoja obranných spôsobilostí a úpravy bezpečnostnej politiky a jej priorít. S nástupom administratívy súčasného amerického prezidenta Bidena sa v oblasti rozvoja transatlantických vzťahov objavili viaceré očakávania a nádeje. Tie možno od počiatku v mnohom považovať za nereálne. Záujmy Európskej únie a USA sa totiž v mnohých oblastiach líšia a často si dokonca konkurujú. Aj preto je dôležité zachovať si z hľadiska ďalšieho rozvoja spolupráce potrebnú dávku racionality.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Zvolenie Joea Bidena oživilo vzájomné vzťahy a je pozitívnou zmenou, no nie je návratom do čias pred Donaldom Trumpom. Práve Trumpova vláda nám ukázala, že Európa sa musí spoliehať viac na seba. Som presvedčený o tom, že musíme investovať do spoločnej európskej obrany, do kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Európska únia potrebuje vojenské a bezpečnostné spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom bezprostrednom susedstve.“
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Spojené štáty americké sú najväčším obchodným a investičným partnerom EÚ, sú svetovým hegemónom, takže je nepochybne dôležité, aby vzájomné vzťahy boli na čo najlepšej úrovni. Po rokoch citeľne chladnejších vzťahov počas trvania mandátu prezidenta Trumpa mnohí od nástupu Joe Bidena do funkcie očakávali absolútny zvrat. No po takmer 10 mesiacoch však vidíme, že nie všetko je ružové a pokrok nie je tak rýchly ako sa očakávalo. Za všetko spomeniem iba stále platné clá na vývoz ocele a hliníka, neskoré zrušenie zákazu cestovania pre Európanov do USA, problematické stiahnutie jednotiek NATO z Afganistanu či zrušenie zmluvy Austrálie s Francúzskom ohľadne obstarávania ponoriek a následné vytvorenie nového partnerstva v oblasti bezpečnosti a obstarávania medzi Austráliou, USA a Spojeným kráľovstvom. Samozrejme, dobré vzťahy sú vzájomne prospešné, no nesmieme byť naivní o očakávať od nášho partnerstva s USA zázraky. Myslím si, že je dôležité, aby EÚ lepšie identifikovala svoje vlastné záujmy a konala autonómnejšie.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Aj keď Bidenova administratíva priniesla do transatlantických vzťahov dlho očakávaný závan stability, návratu k multilateralizmu a najmä obnoveného záväzku v partnerstvo, to isté sa nedá tak celkom povedať o predvídateľnosti. Zlepšujúca sa vzájomná dôvera dostala v poslednom čase niekoľkokrát na frak, keď USA nekoordinovali niektoré dôležité rozhodnutia s EÚ a ostatnými partnermi, napríklad v otázke nezvládnutého odchodu z Afganistanu či vytvorení nedávno ohláseného paktu AUKUS. Napriek tomu je však pre obe strany životne dôležité pokračovať v rekonštrukcii dobrých vzťahov a ich aktualizovaní v kontexte rastúcich globálnych výziev nielen v podobe klimatickej a pandemickej krízy, ale aj pre čoraz agresívnejšiu asertivitu Číny alebo hybridné a destabilizačné hrozby z Ruska, ktorým by samostatne čelili len veľmi ťažko.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Viaceré udalosti z posledných rokov a naposledy s Európskou úniou nekoordinovaný a nekonzultovaný odsun amerických vojsk z Afganistanu ukazuje na potrebu vyvážiť vzťahy medzi dvoma dlhodobými partnermi a bezpečnostnými spojencami USA a Európskou úniou. Musíme využiť túto príležitosť na obnovenie spolupráce medzi nami ako medzi dvoma rovnoprávnymi partnermi bez dominancie jedného nad druhým všade tam, kde táto spolupráca je na prospech našich záujmov a celého sveta. Nemôžeme sa báť našim americkým partnerom asertívne povedať, čo sa nám na ich zahraničnej politike nepáči a čo by sme chceli robiť inak. Nemôžeme totiž ignorovať ani existujúce rozdiely v niektorých postojoch. Rovnoprávni partneri si totiž pravdu hovoria priamo do očí. EÚ a USA nesú spolu veľkú zodpovednosť za vývoj tohto sveta. Aj keď oceňujem viaceré kroky novej americkej administratívy, či už ide o návrat k Parížskej dohode alebo zrušenie amerických sankcií voči Medzinárodnému trestnému súdu, na ďalšie si ešte musíme počkať.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Pre Európu je a bude dobré s Amerikou (či inými veľkými demokratickými krajinami) aktívne spolupracovať. Na úspešnú spoluprácu však potrebujeme mať ujasnené naše vlastné priority a mať schopnosť sa za ne postaviť. Na to, aby sa tak stalo, potrebuje Európa pôsobiť na svetovej scéne ako silný a jednotný celok a Európa a USA budú rovnocennými partnermi. To je úloha, ktorá pred nami stojí a jej riešenie je čím ďalej, tým potrebnejšie.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „USA a EÚ by mali naďalej prehlbovať obchodnú spoluprácu odstraňovaním existujúcich prekážok. Je to v záujme oboch strán. Momentálne sa prevaľuje takmer celým svetom vlna politikov, ktorí dokážu navrhovať len opatrenia, ktoré pomôžu jedným na úkor druhých. Liberalizácia obchodu patrí medzi kroky, ktoré dokážu pomôcť všetkým zúčastneným stranám. Vidíme to aj v praxi – odkedy sa začala uplatňovať obchodná dohoda: s Južnou Kóreou v roku 2011, obchod narástol o 48,2% (2010 – 2019); s Kanadou v roku 2017, obchod sa zvýšil o 28,1% (2016 – 2019); s Japonskom v roku 2019 len za rok o 7% (2018- 2019).“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu. Text vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalšie jednostranné obchodné opatrenia, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj. Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či spolupracovať pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Vzťahy medzi EÚ a USA počas Trumpovej administratívy dosť utrpeli. Odchod z Kábulu pod vedením prezidenta Bidena k ich zlepšeniu moc neprospel. Avšak v čase rastúcej neistoty vo svete, nových geopolitických a iných výziev, ako bola a stále je pandémia Covid-19, je vytvorenie silného a stabilného partnerstva založeného na dôvere jedinou alternatívou pre obe strany.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Nová americká administratíva dáva nádej na zlepšenie vzťahov s Európskou úniou. Verím, že sa obnovia rokovania aj o vzájomných obchodných vzťahoch. Užšia ekonomická spolupráca medzi EÚ a USA je dôležitá pre celosvetový vývoj.“
Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Keďže EÚ a USA spája množstvo ekonomických, environmentálnych a bezpečnostných výziev, medzi inými aj sociálno-ekonomický vplyv pandémie či zmena klímy a potreba napredovať pri prijímaní opatrení na jej zmiernenie, je potrebný neustály a konštruktívny dialóg založený na spoločných cieľoch. Je to dôležité nielen pre Európu, ale najmä z globálneho hľadiska. Boj proti klimatickým zmenám je jedna z tých oblastí, kde EÚ a USA môžu naplno spolupracovať, prevziať zodpovednosť a vystupovať ako globálny líder v oblasti čistej energie, výskumu, vývoja a inovácií a dekarbonizácie ekonomiky. Bez úprimnej a autentickej snahy oboch zúčastnených strán nebude možné vyriešiť globálnu klimatickú krízu a zapojiť hlavných znečisťovateľov.“
