M. Hojsík: Nezávislá analýza – najlepším receptom na ceny elektriny je podpora rozvoja zelenej energie

Z analýzy, ktorú pre europoslanca Martina Hojsíka vypracoval prestížny think tank Ember vyplýva, že za nárast cien energií je zodpovedný hlavne nárast cien fosílneho plynu na svetových trhoch a nie emisných povoleniek. Hojsík a Ember odporúčajú ako dlhodobé riešenie podporu rozvoja zelenej energie a investícií do nej. Zároveň upozornili, že Slovensko v tejto oblasti nerobí dosť a v plánoch na rozvoj zelených energií je na chvoste spomedzi všetkých krajín Európskej únie.

„V aktuálnej debate o náraste cien energií stále koluje príliš veľa neprávd a častokrát úplných nezmyslov. Rozhodol som sa preto osloviť jeden z prestížnych európskych think tankov venujúcich sa klimatickým a energetickým otázkam a ponúknuť do slovenskej debaty overené fakty a predstaviť riešenia pre problémy s cenami elektriny, ktorému teraz čelíme,“ uviedol podpredseda Progresívneho Slovenska a europoslanec Martin Hojsík. „Výsledky sú jasné, za nárast cien elektriny je zodpovedný hlavne nárast cien fosílneho plynu. Ako vyplýva z analýzy, ktorú pre moju kanceláriu vypracoval think tank Ember, vplyv ceny emisných povoleniek na výslednú cenu elektriny bol, v porovnaní s vplyvom ceny plynu, minimálny. To sú fakty, ktoré musia vo verejnej debate zaznieť,“ upozornil Hojsík.

Ešte dôležitejšie sú však odporúčania, ktoré zo analýzy Emberu a Hojsíka vyplývajú. „Ak Slovensko zvýši používanie domácich zdrojov slnečnej a veternej energie, ochráni nás to pred výkyvmi cien fosílnych palív. Nehovoriac napríklad o geotermálnej energii ako zdroji tepla. Potrebujeme podporiť rozvoj a využívanie zelenej energie a súčasne navýšiť investície do zelených inovácií. Nehovoriac o podpore úspor a energetickej efektívnosti, pretože najlacnejšia energia je tá, ktorú netreba. To je cesta, ktorou sa potrebujeme ako krajina vydať,“ dodal europoslanec za PS.

Podľa Hojsíka riešenie súčasného problému s cenami energií poznáme. „Viac zelenej energie a investícií do nej nás jednak ochráni pred nepredvídateľným nárastom cien energií, no súčasne nám pomôže bojovať proti klimatickej kríze a devastácii prírody. Nehovoriac o vytvorení nových pracovných miest. Nekonať by bolo neospravedlniteľné. To znamená napríklad aj potrebu investícií do modernizácie prenosovej siete a úložísk elektriny, rozvoj modernej distribúcie tepla jeho zelenej výroby. Slovensko zatiaľ v rozvoji zelenej energie oproti vyspelej Európy zaostáva. To musíme zmeniť pretože okrem klimatických a cenových benefitov domáce zelené energie, na rozdiel od dovážaného plynu, majú potenciál podporiť tvorbu nových pracovných miest a prispieť k spravodlivému riešeniu klimatickej krízy. Slová už jednoducho nestačia, potrebujeme činy,“ uzavrel europoslanec za PS Martin Hojsík.

Päť dôležitých faktov zo štúdie:

1. Náklady na výrobu elektriny z fosílneho plynu vrátane súvisiacich nákladov na uhlíkové kvóty sa za rok zvýšili päťnásobne na 150 EUR/MWh (september 2021) z 33 EUR/MWh (september 2020). A hoci cena uhlíkových kvót za rovnaké obdobie tiež vzrástla z 28 EUR/t na 61 EUR/t, jej príspevok k zvýšeným nákladom na výrobu elektriny je v porovnaní s cenou fosílneho plynu minimálny. Pri analýze len nákladovej zložky fosílneho plynu vzrástla za dvanásť mesiacov o obrovských 104 EUR/MWh (z 23 EUR/MWh na 127 EUR/MWh).
2. Priemerné mesačné veľkoobchodné ceny elektriny na Slovensku sa od septembra 2020 do septembra 2021 strojnásobili (+195 %) – vzrástli o 88 €/MWh zo 45 €/MWh na 133 €/MWh. Len od augusta do septembra vzrástla priemerná mesačná cena o 47 €/MWh (+55 %).
3. Veterná a solárna energia nie sú vystavené cenovým šokom palív a náklady na výrobu elektriny z týchto zdrojov v posledných rokoch klesli. Zároveň domáca veterná a solárna energia poskytuje miestnu zamestnanosť a podporuje spravodlivý prechod, čo dovážaný fosílny plyn neposkytuje.
4. Slovensko má extrémne nízke ambície z hľadiska využitia vetra a slnka. Podľa vládnych plánov má byť podiel veternej a solárnej elektriny v roku 2030 len 6,4 % spotreby, čo je najmenej v celej EÚ.
5. Slovensko plánuje, že do roku 2030 bude 27 % spotreby elektriny zabezpečovať obnoviteľné zdroje energie, čo je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý je 59 %.