Pre obyvateľov Stredomoria je prirodzené prejavovať temperament v podobe hrdosti na tradície a lásky k životu. Skutočnými majstrami, ako si ich užívať naplno, sú obyvatelia Apeninského polostrova. Rýchlo prídete na to, čo majú na živote najradšej. Atmosféru pri stole, jedlo a všetku tú vášeň, ktorú vynaložia na jeho prípravu. Dolce vita je nepísaný zákon plný rozkoší.
Ak je každý Talian hrdý na región, z ktorého pochádza, o Toskáncoch to platí dvojnásobne, Samozrejme, ide aj o jedlo. To „jeho“ sa rozplýva na jazyku a znamená škálu slastných zážitkov. Domáci vás rýchlo príjmu medzi seba, vtiahnu do temperamentnej debaty prerušovanej prípitkami chianti alebo suchého bieleho. Aj keď sú červené druhy z tohto regiónu najpopulárnejšie, biele vína dosahujú svetovú kvalitu. Láska k atmosfére stolovania je veľká a silná a nikto sa tu ňou netají… Nemusia to byť vždy tradičné cestoviny a pizza, ale skôr ingrediencie, ktoré jedlo posúvajú do iných chuťových polôh a robia ho jedinečným. Aj podľa toho môžete identifikovať, z ktorého regiónu pochádza – jedlo i domáci.
Toskánci učili gastronómii Francúzov
Dávno predtým, ako sa začala presadzovať francúzska kuchyňa, už boli známi a uznávaní toskánski kuchári, ktorých v 16. storočí pritiahli Medicejovci, zásluhu na tom má najmä kontroverzná vojvodkyňa z Florencie, Katarína. Isté je, že spolu s majstrami svojho remesla z iných regiónov výrazne ovplyvnili gastronómiu. Záujem o toskánsku ale i celú taliansku kuchyňu má svoju renesanciu. Presadzuje sa skôr primeranou cenou než výpravnou kvalitou a je príťažlivá pre stredné vrstvy. Oficiálne poradie cenových skupín talianskych reštaurácií je od osterie cez trattoriu, tavernu až po ristorante.
Cucina Toscana nie je pre modelky
Základom toskánskej kuchyne, podobne ako v celom Stredomorí, je zelenina a morské plody, olivový olej a koreniny. Čo však vždy neznamená, že je prototypom racionálneho stravovania. Naopak, je pomerne výdatná a bohatá na kalórie. Kalorickú realitu vylepšuje veľa druhov ovocia, zeleniny a darov mora. Toskánska kuchyňa je jedna z najvyhľadávanejších, i keď je ťažké priznať nejakému regiónu prvenstvo typického jedla. V sezóne je to zrejmé na každom kroku, nájsť voľné miesta je takmer nemožné. Toto leto bolo v porovnaní s uplynulým dramatickým kovidovým obdobím oveľa príjemnejšie. „Mali sme plno nielen cez víkendy, ale aj večer cez pracovný týždeň,“ potvrdzuje majiteľ trattorie na hlavnom námestí v Prate. Je hrdý na to, že stoly sú takmer všetky obsadené a hostia sú spokojní.
Lucca plná chutných a voňavých adries
O čosi vzdialenejšia Lucca je hlavným mestom rovnomennej provincie. Leží na ceste medzi Florenciou a Pisou, má okolo 80 000 obyvateľov a podľa domácich majú okrem jedinečnej histórie najviac adries, kde sa dá dobre najesť. Od najlacnejších po najdrahšie je ich v meste vyše 350. „My, Taliani, si potrpíme na pôvode rovnako ako na samotnom jedle,“ tvrdí majiteľ malebnej reštaurácie Punto, Tommaso Martinelli. Meno je v meste známe, korene rodiny siahajú do minulosti – jeden z predkov bol talentovaný barokový architekt a kňaz Domenico, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozkvet mesta. Dodnes sú tu zachované stredoveké hradby, ktoré lemujú historické jadro. Na niekdajšom mieste rímskeho amfiteátra je výpravné námestie Piazza dell’Amfiteatro. Zaujímavé na ňom je aj to, že tu nie je žiadny obchod, iba reštaurácie a kaviarne.
„Obyčajné“ jedlá ako chránené značky
Na blízkom námestí Piazza Napoleone je Local Food Market s ingredienciami, ktoré si rád preštuduje aj fanúšik talianskej kuchyne. Podľa temperamentných predavačiek sú tu samé poklady. Napríklad medzinárodne chránená špecialita biele fazule zo Sorany, gaštany z okolia hory Amiato alebo bravčová masť z Colonnaty, zaujímavá vec, ktorú možno poznáme z detstva: tu sa ochutí bohatou zmesou korenia a rozmarínu, nechá dlhšie odstáť v kameninovej nádobe. Krája sa na tenké plátky a konzumuje s rozvoniavajúcim domácim chlebom. Lahôdka!
Hovädzie, ryby a desiatky druhov cestovín
Najznámejším a zároveň „najtoskánskejším“ pokrmom je Bistecca alla Fiorentina. Ide o veľký kus hovädzieho mäsa s kosťou, ktoré musí byť len málo prepečené. Servíruje sa s balzamikovým olejom a citrónom. Lákadlom je aj kapustová polievka Ribollita s fazuľou a toskánskym chlebom, či paradajkové pyré Cacciusso s feferónkami, rybami a darmi mora. Nájdete tu však aj množstvo všakovakých cestovín ako makaróny, špagety, chiteretti, ditali, vermicelli, tortellini, rigatone, ravioli či canneloni… Netreba pochybovať, že sú žiadané doma i v zámorí.
To najlepšie na záver: chrumkavá pizza
Na začiatku pôvodnej cesty z mesta smerom na Pisu je pizzeria, ktorá vzhľadom možno neuchváti, jej návšteva však stojí za to. La Bersagliera je malá, jednoducho zariadená a nenájdete v nej luxusné stoličky či stoly, skôr jednoduchý nábytok z dreva. O pizze, ktorú tam môžete ochutnať, sa vraví, že nemá konkurenciu v celej krajine. Môže to byť subjektívny názor, obyvatelia Luccy to však tvrdia tak presvedčivo, že sa nedá pochybovať.
Treba, skrátka, vyskúšať. Na pizzerii je zaujímavá aj obsluha. Po chvíli k vám príde energická majiteľka s odporučením menu, lebo má veľa hostí. Ale pizzu dostanete obrovskú, tenkú, vláčnu a chrumkavú, dokonale prepečenú s naťahujúcimi sa nitkami syra. Ak to všetko nezvládnete a zvyšok si necháte zabaliť so sebou, odmenou vám bude gurmánske déja vu a pocit blaha ešte aj doma.