EuropskeNoviny.sk
Zlé zákony sú pre právny štát väčšou hrozbou ako šírenie dezinformácie jednotlivcom. Konštatuje to Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) v reakcii na zámer Ministerstva spravodlivosti SR klasifikovať šírenie nepravdivej informácie ako trestný čin. Ak by predloženú novelu Trestného zákona, ktorá sa v súčasnosti nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, poslanci parlamentu schválili, tak sa podľa predsedu KDH Milana Majerského môže stať, že jeho prvou obeťou bude ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS).
„Viem si predstaviť, že niekto by mohol chcieť dať na ministerku Kolíkovú v tejto veci trestné oznámenie. Lebo vytváranie pocitu, že slobodný názor jednotlivca je hrozbou pre spoločenský poriadok a fungovanie právneho štátu, by mohol považovať za nebezpečnú dezinformáciu. Navyše s podtónom zastrašovania, čo nás mnohých v spomienkach vracia pred rok 1989,“ upozornil Majerský.
Podľa kresťanských demokratov je v súčasnosti dostatok poznatkov, že hrozbou nie sú jednotlivci prejavujúci iný názor, ale predovšetkým veľké online platformy. Hnutie zdôrazňuje, že nie je dôvod nevnímať ich ako primárne zodpovedných za enormný nárast šírenia dezinformácií.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann poukázala na to, že problém šírenia dezinformácií, zvlášť v online priestore, má nadnárodný rozmer, pre ktorý je treba hľadať globálne riešenia. „KDH preto podporuje najmä spoločné európske úsilie riešiť ho efektívnou a vymožiteľnou právnou úpravou, o ktorej sa v súčasnosti na európskej pôde vedú intenzívne rokovania. Zásadné legislatívne zmeny regulácie veľkých online platforiem predstavujú návrhy nariadení o digitálnych službách a trhoch, ako aj o umelej inteligencii, ktorú dnes už programy na šírenie dezinformácií bežne využívajú,“ ozrejmila europoslankyňa s tým, že Slovensko musí byť intenzívne prítomné práve pri týchto rokovaniach.
Kolíková predstavila novelu Trestného zákona minulý týždeň. Prostredníctvom nej priblížila, že vyrobenie alebo rozšírenie nepravdivej informácie, ktorá je „spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva“, ohroziť životy a zdravie, alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri rozhodovaní o závažných otázkach, môže byť potrestané jedným až piatimi rokmi väzenia. V prípade, že má páchateľ osobitný motív, napríklad získať majetkový prospech, trest má byť tri až osem rokov a v prípade núdzového stavu štyri až desať rokov. Trestným činom bude podľa ministerky aj podnecovanie nenávisti, napríklad pre výkon konkrétneho povolania.
(redakcia/SITA).
