EuropskeNoviny.sk
Slovensko vníma pozitívne pokrok v oblasti ochrany pôdy, osobitne z pozície lídra a iniciátora výzvy pre posilnenie ochrany pôdy a predloženia nových účinných návrhov zákonov o pôde na úrovni EÚ. K výzve Slovenskej republiky sa pripojilo ďalších 10 členských krajín. V tlačovej správe o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Ako ďalej rezort uviedol, výzva bola adresovaná Európskej komisii v nadväznosti na pripravovanú Stratégiu EÚ pre pôdu, ktorá bola zverejnená v novembri. Cieľom tejto stratégie je zvýšiť zásoby uhlíka v poľnohospodárskej pôde, bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu a zabezpečiť, aby všetky pôdne ekosystémy EÚ boli do roku 2050 zdravé.
Európska komisia navrhla v stratégii, aj na základe uvedenej iniciatívy Slovenska, predloženie legislatívneho rámca pre pôdu už v roku 2023. Slovenskú republiku na dnešnom zasadnutí Rady ministrov životného prostredia členských krajín EÚ zastupoval štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča. Ochrana pôdy je podľa neho jednou z kľúčových tém, ktorá nám môže pomôcť aj pri ochrane biodiverzity, jej vodozádržných funkcií. „Približne 60 mld eur ročne sú straty pri nedostatočnej ochrane pôdy, a preto celoeurópske riešenia v tejto oblasti sú kľúčové,“ zdôraznil Kiča.
Slovensko, ako sa uvádza v tlačovej správe rezortu, privítalo aj legislatívny návrh Európskej komisie pre minimalizáciu svetového odlesňovania, ktorý nadväzuje aj na ciele, prezentované na ostatnom klimatickom samite v Glasgowe (COP 26). Opatrenie zavedie mechanizmy pre lepšiu kontrolu obchodu s komoditami a výrobkami, ktoré sa vyrobili postupmi nešetrnými k svetovým lesom, napríklad v oblasti intenzívneho poľnohospodárstva. Príkladom môže byť nešetrná produkcia sóje, či palmového oleja.
(SITA)
