Výbor INGE začal svoju prácu na začiatku pandémie, ktorá nám ukázala naplno, aký priamy a zhubný vplyv majú dezinformácie na naše zdravie, ale aj na dôveru v demokratické inštitúcie. Za takmer dva roky výbor vypočul viac ako stovku expertov a expertiek a na základe ich odporúčaní vytvoril správu, ktorá by mala byť podkladom pre identifikáciu oblastí, ktoré potrebujú európsku legislatívnu úpravu – vrátane budúceho fungovania sociálnych sietí a digitálnych platforiem. Analyzoval porušovanie a obchádzanie volebných pravidiel a pracoval na spoločnom postupe proti hybridným hrozbám a škodlivým dezinformačným kampaniam tretích krajín, ktorých cieľom je podkopávať dôveryhodnosť Európskej únie, tak, ako sa to aktuálne napríklad deje v prípade ruských hrozieb voči Ukrajine.
Úspešné fungovanie európskych demokratických spoločností je podľa Bilčíka založené na rozhodovaní sa na základe dôveryhodných informácií. Sociálne siete sa pri ich súčasnom nastavení ukázali byť veľkým ohrozením pre náš spôsob života. „V digitálnej dobe je jednoduché vyrobiť a šíriť hoaxy a dezinformácie, ktoré priamo poškodzujú demokratické spoločnosti v Európe. Potrebujeme preto konať na viacerých frontoch – podporiť kvalitné, slobodné a nezávislé médiá, zvýšiť mediálnu gramotnosť, ale tiež zaviesť zodpovednosť sociálnych sietí za obsah, ktorý šíria a zmeniť ich algoritmy tak, aby nešírili dezinformácie na úkor kvalitných informácií, ako sa to deje dnes,“ komentuje Bilčík.
Rusko, Čína a ďalšie autoritárske režimy vynaložili viac ako 300 miliónov dolárov v 33 krajinách na to, aby ovplyvnili demokratické procesy ako sú voľby a referendá, pričom najznámejšími prípadmi sú kampaň pred brexitom, prezidentské voľby v USA a vo Francúzsku, či podpora krajne pravicových síl v krajinách EÚ ako Francúzsko, Rakúsko, Nemecko a Taliansko. Terčom koordinovaných dezinformačných kampaní boli tiež opatrenia proti šíreniu COVIDU-19 a vakcinácia. Európsky parlament bude o správe výboru INGE hlasovať na marcovej schôdzi.