
Právo na opravu by sa podľa europoslancov malo zohľadňovať v rôznych aspektoch životného cyklu výrobku – od jeho návrhu cez etické zásady výroby, normalizáciu, informovanie spotrebiteľov, verejné obstarávanie, efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov až po jeho dlhšie využívanie s cieľom obmedziť vznik odpadu. Producenti by sa už pri navrhovaní výrobkov mali zamerať na ich dlhšiu životnosť, bezpečnú opraviteľnosť a odstrániteľnosť jednotlivých častí, tvrdí uznesenie. Subjekty v opravárenskom priemysle a spotrebitelia by zase mali mať bezplatný prístup k potrebným informáciám o oprave a údržbe produktov.
V prípade digitálnych zariadení by softvérové aktualizácie mali byť vratné a nemali by viesť k zníženiu výkonnosti zariadenia, mali by byť k dispozícii počas istého minimálneho obdobia a spotrebitelia by mali byť v čase nákupu zariadenia plne informovaní o dostupnosti aktualizácií, uvádza tiež uznesenie.
Členovia EP požadujú aj stimuly pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre opravu výrobku namiesto výmeny, harmonizované pravidlá týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov v mieste predaja, inteligentné prostriedky označovania ako QR kódy a digitálne pasy, mechanizmus spoločnej zodpovednosti výrobcu a predajcu v prípade nesúladu výrobku a zakotvenie požiadaviek v oblasti trvácnosti a opraviteľnosti v budúcej smernici o ekodizajne.
Tiež prízvukujú, že praktiky, ktoré neprimerane obmedzujú právo na opravu alebo vedú k skoršiemu zastarávaniu, by sa mohli považovať za nekalé obchodné praktiky a na úrovni EÚ by mohli byť zakázané.
(redakcia/SITA).