EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vyzval Radu EÚ a Európsku komisiu na prijatie ďalších opatrení reagujúcich na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti dodržiavania hodnôt EÚ v Maďarsku a Poľsku.
Poslanci v uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 426 (za): 133 (proti): 37 (zdržalo sa hlasovania), ocenili, že francúzske predsedníctvo obnovilo proces vypočúvania predstaviteľov Maďarska a Poľska na základe článku 7 odseku 1 Zmluvy o EÚ. Zároveň však vyzvali Radu, aby preukázala skutočné odhodlanie dosiahnuť zmysluplný pokrok v oblasti ochrany európskych hodnôt.
Nerešpektovanie viacerých rozsudkov Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva zo strany Maďarska a Poľska je neprijateľné, zdôraznili poslanci dodávajúc, že právo EÚ musia rešpektovať všetky členské štáty Únie.
Vypočutia musia priniesť výsledky
Vypočutia by podľa poslancov mali byť konzistentnejšie, transparentnejšie a prísnejšie. Mali by byť organizované pravidelne, štruktúrovane a otvorene. Na vypočutia by mali urýchlene nadviazať konkrétne odporúčania s jasnými lehotami ich realizácie, dodávajú poslanci. Zdôrazňujú tiež, že na identifikáciu jasného rizika vážneho porušenia hodnôt Únie nie je v Rade potrebná jednomyseľnosť.
Poslanci opätovne požiadali Radu, aby Parlament informovala v plnom rozsahu v každej fáze, keďže zatiaľ sa tak nedialo. Upozornili tiež na potrebu okamžitého vytvorenia mechanizmu na ochranu hodnôt EÚ a odsúdili odmietavý postoj Rady a Komisie začať s Parlamentom rokovania o jeho ustanovení.
Najvyšší čas využiť všetky nástroje na ochranu hodnôt EÚ
Podľa Parlamentu by mala svoj prístup zmeniť aj Európska komisia. Tá síce v apríli spustila formálny postup na základe nariadenia podmieňujúceho prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu proti Maďarsku, avšak nie proti Poľsku. Parlament v tejto súvislosti očakáva, že riešenie tejto situácie bude pre Komisiu prioritou.
Poslanci vyzvali Komisiu a Radu, aby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti neschválili národný plán Maďarska a Poľska, kým obe krajiny v plnej miere nesplnia všetky odporúčania v rámci európskeho semestra v oblasti právneho štátu a nevykonajú všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Súvislosti
V rámci postupu podľa článku 7 zorganizovalo francúzske predsedníctvo v Rade vo februári jedno vypočutie so zástupcami poľskej vlády. Vypočutie predstaviteľov maďarských orgánov je naplánované na jún.
Európska komisia v decembri 2017 v reakcii na možné riziko porušovania zásad právneho štátu a hodnôt EÚ v Poľsku spustila voči Varšave postup na základe článku 7 Zmluvy o EÚ. Európsky parlament tento krok prostredníctvom uznesenia z marca 2018 podporil. Parlament tiež v septembri 2018 požiadal Radu, aby sa rizikom porušovania hodnôt EÚ zaoberala aj v prípade Maďarska.
Zástupcovia členských štátov v Rade sa napriek zhoršujúcej sa situácii v Maďarsku i Poľsku v ostatných rokoch zdráhali pristúpiť k hlasovaniu o tom, či v týchto krajinách existuje jasné riziko vážneho porušenia spoločných hodnôt EÚ. Toto hlasovanie by predstavovalo ďalší krok v rámci postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Európska únia má v súčasnosti viacero nástrojov, ktorými môže presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. S ich využívaním sa pritom doposiaľ veľmi nenáhlila. V prípade Maďarska a Poľska trvajú diskusie o možnom porušovaní týchto princípov z ich strany a hroziacich sankciách už niekoľko rokov. Pri akomkoľvek postihu je podľa mňa stále veľmi dôležité, aby sme za možné nedodržiavanie európskych hodnôt trestali v prvom rade politikov, ktorí sa ho svojím konaním dopúšťajú a nie samotných obyvateľov ktorejkoľvek z členských krajín.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Potrebujeme využívať všetky nástroje na to, aby sme chránili právny štát a demokraciu v EÚ a vítam, že aj vypočutia voči Maďarsku, ale aj Poľsku sa hýbu vpred. Využívame mechanizmus, ktorý sme prijali minulý rok a peniaze z eurofondov sú konečne naviazané na dodržiavanie európskych hodnôt. Už 10 rokov existujú veľké nedostatky pri transparentnosti čerpania európskych fondov v Maďarsku. V Poľsku zase potrebujeme politické rozhodnutia, ktoré prestanú obmedzovať nezávislosť súdnictva. Európske inštitúcie konajú, aby zabránili systematickému zneužívaniu eurofondov a spravodlivosti na podkopávanie demokracie v EÚ.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Už sme si akosi zvykli na to, že maďarsko-poľské duo je čiernou ovcou našej európskej rodiny. Je to obrovský problém, pretože to svedčí o tom, že ich bezprecedentné testovanie limitov Únie nevieme dlhodobo vyriešiť. V týchto dvoch krajinách vidíme doslova ťaženie proti základným hodnotám EÚ, nezávislému súdnictvu a médiám, sexuálnym a reprodukčným právam žien alebo LGBTIQ komunite a napriek tomu sa pri článku 7 stále utiekame iba k dialógu, vypočúvaniam a napomínaniu. Pozitívom je, že aspoň v prípade nového mechanizmu podmienenosti rozpočtu dodržiavaním zásad právneho štátu sa Komisia odhodlala konať, aj keď s veľkým oneskorením a iba voči Maďarsku. Je načase začať postup aj v prípade Poľska, aj keď to sa teraz snaží vylepšiť si skóre značnou pomocou ukrajinským utečencom. Bola by však veľká škoda, keby sme pre to zabudli na svoje princípy a hodnoty. Rovnako je potrebné postupovať pri pláne obnovy a zabezpečiť, že pokiaľ nedôjde k výraznému posunu vpred v oblasti právneho štátu a ľudských práv, peniaze z neho neuvidia. Nie je to ideálne riešenie, no zdá sa, že peniaze sú jediné, na čo také režimy ako je ten maďarský a poľský ešte skutočne počúvajú.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Na európskych pravidlách sme sa zhodli všetci, ktorí sme do EÚ vstúpili. Platia rovnako pre všetky krajiny. Maďarsko a Poľsko pridlho obchádzali pravidlá a narúšali základné hodnoty právneho štátu. To je akoby sa niektoré regióny Slovenska rozhodli, že pre nich niektoré slovenské zákony neplatia. Ako parlament tlačíme na to, aby krajiny, ktoré podkopávajú demokraciu a právny štát, nemohli užívať rovnaké výhody ako tie, ktoré sa pravidlami riadia. No žiaľ, predstaviteľom a predstaviteľkám členských krajín v Rade EÚ, zdá sa, na tom až tak nezáleží a pri sankciách sú zdržanliví.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Takéto hodnotenie by sa nemalo robiť na základe politických nálad, ale na základe objektívnych dát a pravidelne pre všetky štáty. Nebol by som prekvapený, keby z neho vyšlo Slovensko za Ficových vlád horšie než Poľsko alebo Maďarsko.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „V čase, keď riešime sociálno-ekonomické dopady pandémie, ako aj dôsledky vojny na Ukrajine, považujem za nevhodné spájanie procesu podľa článku 7 s výzvami na neschválenie plánov obnovy krajín, a to najmä v situácii, kedy je Poľsko v prvej línii pomoci. Naviac, finančné prostriedky daňových poplatníkov sú chránené pred ohrozením v dôsledku správania porušujúceho princípy právneho štátu prostredníctvom mechanizmu podmienenosti, ako vyslovil v nedávnom rozhodnutí aj Súdny dvor EÚ. Nepovažujem preto za správne sa od týchto stanovených postupov odkláňať.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Vypočutia Rady s predstaviteľmi Maďarska a Poľska sú netransparentné, neprinášajú významný pokrok a zbytočne sa naťahujú. Myslím si, že súčasná utečenecká kríza, ktorej obe krajiny čelia z dôvodu vojny na Ukrajine tomuto procesu taktiež nenapomáha. Avšak, jednotnosť a solidárnosť Európskej Únie sa dá budovať len ak pravidlá týkajúce sa právneho štátu budú platiť pre každého rovnako a bez výhrad.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Článok 7 odsek 1 Zmluvy o Európskej únií v podstate spočíva vo vypočutí zástupcov členských štátov, odporúčaní a o sankciách v prípade, že sa dospeje k záveru, že tieto štáty konajú v rozpore s princípmi právneho štátu. Vzniká tu zaujímavá dilema. Čo urobiť s právnym štátom v Maďarsku a Poľsku keď tieto štáty a ich vláda vzišli z demokratických volieb, teda z vôle občanov Maďarska a Poľska. Vychádza mi to tak, že nie je potrebné trestať vlády Poľska a Maďarska, pretože tieto vznikli z vôle jej občanov. Je potom potrebné asi sankcionovať občanov daných štátov a prinútiť ich, aby volili tých politikov, ktorí princípy právneho štátu budú rešpektovať. Vyvstáva potom otázka, kde sú tí politici, v týchto štátoch, ktorých by občania mohli zvoliť. Jednoducho občan nemôže trpieť za to, že sa vo voľbách rozhodol tak, ako sa rozhodol.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Odsudzujem porušovanie princípov právneho štátu ktoréhokoľvek člena EÚ a vždy budem stáť na strane práva, a to aj v prípade, že ide o našich susedov. Maďarsko má nedostatočné pravidlá verejného obstarávania a práve tam vidíme závažné korupčné problémy v platbách poľnohospodárom. V Poľsku okrem nedostatočného vyšetrovania konfliktov záujmu vnímame aj samotné ohrozenie celej justície, napríklad pri rizikách politicky motivovaných rozhodnutí disciplinárneho trestania sudcov a prokurátorov, či odmietanie nadradenosti práva EÚ nad poľskými zákonmi.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Všetky krajiny musia rešpektovať pravidlá celej Únie a v prípade, že tak nebudú robiť, musia očakávať sankcie. Európska komisia iniciovala proti Maďarsku doteraz nepoužitý právny postup pre porušenie demokratických noriem a zásad právneho štátu s cieľom chrániť prostriedky EÚ pred ich zneužitím vládami členských štátov, ktoré nerešpektujú zásady právneho štátu. Som presvedčený, že je potrebné použiť všetky dostupné nástroje, aby Európska komisia nesponzorovala autokratov. Pravidlá platia pre všetkých a členské štáty sa zaviazali, že ich budú rešpektovať.“
