EuropskeNoviny.sk
Komisia predložila správu o stave Schengenu za rok 2022. Po minuloročnej schengenskej stratégii je to prvýkrát, čo Komisia predkladá takúto správu. Táto správa je súčasťou iniciatívy Komisie na posilnenie správy schengenského priestoru prostredníctvom každoročného podávania správ o stave Schengenu, stanovenia priorít na nasledujúci rok a monitorovania pokroku dosiahnutého na konci daného roka. Správa o stave Schengenu bude slúžiť ako základ pre diskusie poslancov Európskeho parlamentu a ministrov vnútra na schengenskom fóre 2. júna a na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre Schengen 10. júna.
Podpredseda Komisie Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Schengenský priestor zjednotil náš kontinent a symbolizuje európsky spôsob života. V uplynulom roku sme podnikli rozhodné kroky na ďalšie posilnenie správy schengenského priestoru a obnovenie dôvery v túto kľúčovú hnaciu silu našich hospodárstiev. V dnešných správach sa odráža neochvejný záväzok zabezpečiť, aby Schengen vyšiel silnejší z rôznych výziev, ktorým čelí.“
Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Európania si cenia slobodu pohybovať sa, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch. Nedávne krízy a výzvy ukázali, že túto slobodu nemôžeme považovať za samozrejmosť. Budeme naďalej spoločne pracovať na plnení priorít stanovených v správe o stave Schengenu a na riadení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby fungovala účinnejšie a integrovanejšie. Schengen je spoločná zodpovednosť, ktorá si vyžaduje angažovanosť nás všetkých.“
Súčasný stav schengenského priestoru a nové priority
Správa o stave Schengenu za rok 2022 je východiskovým bodom nového výročného schengenského cyklu. Tento cyklus zabezpečuje pravidelné „preskúmanie stavu“ Schengenu, ktoré umožňuje včas identifikovať problémy, aby sa zabezpečila spoločná zodpovednosť a podporilo prijímanie vhodných opatrení. Medziinštitucionálna diskusia sa uskutoční na schengenskom fóre 2. júna a politické rokovania budú nasledovať na júnovom zasadnutí Rady pre Schengen. Tento proces je súčasťou novej správy schengenského priestoru, ktorou sa posilňuje účasť všetkých zúčastnených strán na monitorovaní fungovania schengenského priestoru a následných potrebných opatreniach. Nový schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, ktorý Komisia navrhla v júni 2021 a ktorý nedávno prijala Rada, bude zohrávať kľúčovú úlohu v tomto novom modeli správy schengenského priestoru.
V správe sa stanovuje zoznam prioritných opatrení na roky 2022 – 2023, ktoré sa majú riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ako napríklad:
- zavedenie novej IT architektúry a interoperability pre riadenie hraníc,
- plné využívanie nástrojov cezhraničnej spolupráce,
- zabezpečenie systematických kontrol všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach,
- zabezpečenie toho, aby agentúra Frontex v plnej miere dosiahla potenciál svojho mandátu,
- zrušenie všetkých dlhotrvajúcich kontrol na vnútorných hraniciach a
- prijatie revidovaného Kódexu schengenských hraníc.
Správa takisto pripomína význam dobudovania schengenského priestoru a vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutia, ktoré umožnia Chorvátsku, ako aj Rumunsku a Bulharsku formálne sa stať súčasťou Schengenu, keďže splnili všetky kritériá. To isté sa bude vzťahovať – po úspešnom ukončení procesu schengenského hodnotenia – aj na Cyprus.
V správe sa takisto uvádzajú priority vyplývajúce zo schengenských hodnotení. Schengenské hodnotenia sa v súčasnosti vzťahujú na riadenie vonkajších hraníc, policajnú spoluprácu, oblasť návratu, Schengenský informačný systém, vízovú politiku a ochranu údajov.
Zatiaľ čo schengenské hodnotenia uskutočnené v posledných rokoch ukázali, že členské štáty vo všeobecnosti primerane vykonávajú schengenské pravidlá, existujú niektoré oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť zlepšenie. To dokazuje, že hodnotiaci mechanizmus je účinný a vedie k neustálemu posilňovaniu schengenského priestoru. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť najmä v oblasti návratu a Schengenského informačného systému. V priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach je však skutočne nevyhnutná pevná policajná spolupráca medzi členskými štátmi spolu s účinným vykonávaním rozsiahlych informačných systémov, najmä Schengenského informačného systému, ako aj účinná politika v oblasti návratu a spoločná vízová politika.
Zároveň so správou o stave Schengenu Komisia konzultuje s inštitúciami o budúcej viacročnej strategickej politike európskeho integrovaného riadenia hraníc a predkladá správu o vykonávaní povinnosti členských štátov uskutočňovať systematické kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.
Budúcnosť európskeho integrovaného riadenia hraníc
Dnešným politickým dokumentom Komisia odštartovala konzultácie s Európskym parlamentom a Radou o budúcnosti integrovaného riadenia hraníc.
- Začína sa ním viacročný strategický politický cyklus pre európske integrované riadenie hraníc, ktorým sa bude usmerňovať fungovanie všetkých aktérov v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže počas nasledujúcich piatich rokov.
- Stanovuje sa v ňom ďalší postup pri úvahách o hlavných prvkoch integrovaného riadenia hraníc, ktoré zahŕňa: kontrolu hraníc, pátranie a záchranu, analýzu rizík, spoluprácu medzi agentúrami, v rámci EÚ a medzinárodnú spoluprácu, oblasť návratu, základné práva, výskum a inovácie, ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu.
- Výsledkom bude oznámenie, ktorým sa stanovuje viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktoré sa má prijať do konca roka 2022.
Systematické kontroly všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach EÚ
Komisia uverejňuje aj správu o vykonávaní článku 8 Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorého sú členské štáty povinné vykonávať systematické kontroly všetkých osôb prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ vrátane osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb, s použitím príslušných databáz. Cieľom tohto opatrenia bolo posilniť vnútornú bezpečnosť EÚ na základe zistení, že občania EÚ patrili medzi zahraničných teroristických bojovníkov vracajúcich sa do EÚ.
V správe Európskemu parlamentu a Rade sa analyzuje vykonávanie a vplyv týchto systematických kontrol. Dospelo sa v nej k záveru, že uplatňovanie systematických kontrol vyplnilo významnú regulačnú medzeru, a to aj napriek výzvam, ktorým čelia členské štáty pri vykonávaní týchto pravidiel. Komisia má v úmysle riešiť uvedené výzvy a podporiť členské štáty pri budúcom preskúmaní Praktickej príručky pre príslušníkov pohraničnej stráže, ktorú používajú príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní hraničných kontrol osôb.
Ďalšie kroky
Dnes prijaté správy budú podkladom pre nadchádzajúce schengenské fórum v júni. Najbližšie zasadnutie Rady pre Schengen bude príležitosťou pre ministrov, aby schválili politické priority identifikované v správe o stave Schengenu. Väčšia politická zodpovednosť založená na dialógu a pravidelnom monitorovaní zabezpečí vykonávanie priorít schengenského priestoru. Z tohto dôvodu Komisia vyzýva členské štáty a agentúry EÚ, aby podnikli potrebné kroky na splnenie týchto priorít a prijali potrebné následné opatrenia. Komisia takisto vyzýva Radu pre Schengen, aby v júni schválila kľúčové prvky nového modelu správy schengenského priestoru, ako aj priority na roky 2022 – 2023. Komisia bude tento proces úzko sprevádzať na politickej aj technickej úrovni a na konci ročného cyklu podá správu o dosiahnutom pokroku a následných opatreniach.
Súvislosti
Dnešné návrhy dopĺňajú trvalé úsilie EÚ o zlepšenie celkového fungovania a správy schengenského priestoru. Schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach je historickým úspechom európskej integrácie. Od založenia základov v roku 1985 zmenil Schengen každodennú realitu miliónov ľudí. Takmer 1,7 milióna ľudí v jednom štáte Schengenu býva a v inom pracuje. Ľudia si podľa slobôd, ktoré im ponúka schengenský priestor, usporiadali život a každý deň prechádza 3,5 milióna z nich z jedného štátu do druhého. V júni 2021 Komisia predstavila schengenskú stratégiu, kde zhodnotila výzvy, ktorým tento priestor čelil v posledných rokoch, a vytýčila cestu k posilneniu schengenského priestoru a vytvoreniu pevnej správy schengenského priestoru.
