EuropskeNoviny.sk
Súdny dvor EÚ v stredu rozhodol v prospech žaloby zo strany Európskej komisie a konštatoval porušenie smerníc o biotopoch a o vtáctve zo strany Slovenska.
Europoslanci Progresívneho Slovenska, Michal Wiezik a Martin Hojsík, považujú rozsudok za ďalší dôkaz zlyhania Slovenska vo veci ochrany životného prostredia. „Odkedy sme vstúpili do Európskej únie, hlucháň prišiel u nás takmer o polovicu svojich území. Slovensko nedokázalo zabezpečiť aktívnu ochranu životného prostredia, dostatočnú ochranu hlucháňa a jeho prirodzeného prostredia z dôvodu rozsiahlej ťažby,“ konštatuje europoslanec Michal Wiezik (PS|RE).
Slovensko napriek silnému tlaku verejnosti a záväzkom neprijalo dostatočne primerané kroky na predchádzanie zhoršovania stavu biotopov. „Hlucháň ukazuje, že napriek ľúbivým slovám vlád na Slovensku o ochrane prírody a lesov idú skutky príliš často opačným smerom. Na jednej strane počúvame o potrebe ochrany prírody, na druhej o tom, že máme veľký podiel lesov v “produkčnom veku”, čo zjavne hovorí o zámere ich vyťažiť,“ zdôraznil europoslanec Martin Hojsík.
Europoslanec Michal Wiezik pripomína, že za posledných štyridsať rokov klesla populácia hlucháňa na Slovensku približne o 80 percent, pričom jeden z najväčších poklesov je zaznamenaný v Národnom parku Nízke Tatry. “Boli sme svedkami rozsiahlych zásahov do prírodného prostredia národných parkov, a utvrdzovaní vládami, že ide o legálny postup a pomoc prírode. Rozsudok však jasne konštatuje, že išlo o nelegálnu činnosť poškodzovania životného prostredia. V Európskom parlamente pracujeme na legislatíve, ktorá by lepšie zadefinovala trestné činy na úseku životného prostredia, aj s charakterom ekocídy. Obávam sa, že jednu takú sme spôsobili v hlucháních lesoch,“ vyjadril sa europoslanec Wiezik.
“Je v našom vlastnom záujme prírodu chrániť a obnovovať, nie ničiť. Bez rozmanitosti v prírode nebudeme schopní ako ľudstvo prežiť. To je jednoznačné varovanie vedcov. Je tragické, ak Slovensko nedokáže dodržiavať európske zákony, na tvorbe ktorých sme sa podielali. Ochrana prírody a rozvoj krajiny pritom môžu ísť ruka v ruke. Dá sa to, ak je politická vôľa,“ dodáva Martin Hojsík.
