Za dva a štvrť roka terajšej vládnej koalície, od konca marca 2020 do 30. júna 2022, čerpanie zdrojov Európskej únie v programovom období 2014 až 2020 vzrástlo o 4,112 mld. eur, teda takmer o 84 %. Podiel využívania europrostriedkov narástol o 22 percentuálnych bodov. Vyplýva to z porovnania údajov o implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov v jedenástich programoch, vrátane Programu rozvoja vidieka, na portáli Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).
Po zohľadnení zmien v európskej legislatíve sa čerpanie financií EÚ od marca 2020 zvýšilo o 4,876 mld. eur, resp. zhruba o 100 %. Miera míňania eurofondov odvtedy stúpla o 26,5 percentuálneho bodu. Podľa nových pravidiel Európska komisia v 7. a 8. účtovnom roku (2020, 2021) programového obdobia prepláca z rozpočtu EÚ všetky deklarované výdavky. Zostávajúce prostriedky z obdobia 2014 až 2020 treba dočerpať do konca roka 2023. Počas koalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí s dvoma vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽaNO) využívanie peňazí EÚ za dva roky a tri mesiace dosiahlo skoro taký istý objem ako pri troch vládach Smeru-SD s premiérmi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim za vyše šesť rokov od začiatku programového obdobia 2014 až 2020.
Koncom marca 2020, posledného riadneho roka programového obdobia, kedy skončila zatiaľ posledná vláda na čele so Smerom-SD (boli v nej aj SNS a Most-Híd), dosahovalo čerpanie eurozdrojov 4,915 mld. eur, čo bolo 32 % z vtedajšej celkovej alokácie 15,344 mld. eur. Objem implementácie eurofondov odvtedy narástol do konca júna 2022 na 9,027 mld. eur, teda na 54 % z aktuálnej zvýšenej alokácie 16,721 mld. eur. Vzhľadom na spomínané zmeny v legislatíve využívanie peňazí EÚ dosiahlo 9,791 mld. eur, čiže 58,5 % z alokácie. Kontrahovanie prostriedkov EÚ od konca vládnutia Smeru-SD vzrástlo o 4,325 mld. eur, teda zhruba o 40 %, na 15,172 mld. eur a podiel o 20 percentuálnych bodov takmer na 91 % z celkovej sumy. Objem platných výziev a vyzvaní na európske financie sa za ten čas zvýšil o 4,85 mld. eur, resp. o 27 % na 22,637 mld. eur, čo je nárast miery skoro o 20 percentuálnych bodov na 135,7 % z rozpočtu.
Za eurofondy v programovom období 2014 až 2020 pri dvoch vládach Fica v tom čase (2012 až 2018) zodpovedali najmä podpredsedovia vlády pre investície a informatizáciu Ľubomír Vážny (od novembra 2012 do marca 2016) a Peter Pellegrini (marec 2016 až marec 2018) a vo vláde Pellegriniho vicepremiér Richard Raši (marec 2018 až marec 2020). Po parlamentných voľbách v roku 2020, v ktorých Smer-SD nevyhral, sa stal Pellegrini predsedom a Raši podpredsedom novej strany Hlas-SD. Raši v súčasnosti zvykne kritizovať aj slabé čerpanie eurofondov. Oblasť eurofondov v súčasnej vládnej koalícii zastrešuje prioritne podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).
(SITA)