EuropskeNoviny.sk
Ministri hospodárstva členských štátov Európskej únie sa dohodli, že sa dohodnú, no nie na konkrétnych krokoch a opatreniach.
„Situácia je vážna a riešenie na európskej úrovni nie je možné odkladať. Mrzí ma, že dnešné rokovanie skončilo iba dohodou o budúcej dohode a nie dohodou na aspoň niektorých konkrétnych krokoch a opatreniach ako sa vysporiadať s energetickou krízou,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka. Výsledky stretnutia považuje za krok dobrým smerom, ale ako podpredseda Európskeho parlamentu bude žiadať viac, rovnako by podľa neho mala byť aktívnejšia aj slovenská.
Kľúčový bod, ktorý zatiaľ ministri ani Európska komisia neriešia, predstavuje vplyv vysokých cien plynu na cenu silovej elektriny a tým ceny všetkej elektriny. Pritom oddelenie ceny plynu od ceny elektriny, ktorý navrhuje aj Progresívne Slovensko, je jedným z kľúčových opatrení. „Najlepšie by bolo oddeliť cenu elektriny od ceny plynu celoeurópskej úrovni. Ak sa to však nepodarí dohodnúť, je potrebné aby tak mohli spraviť jednotlivé členské štáty, alebo ich skupiny na základe národnej alebo regionálnej situácie,“ podpredseda Progresívneho Slovenska Martin Hojsík.
Podľa progresivcov je nevyhnutné venovať pozornosť aj takzvanému burzovému zaisteniu. Ten krok prispeje k tomu, aby sa európske energetické burzy stali opäť likvidnými a znovu sa prostredníctvom dlhodobých kontraktov obchodovali významné objemy elektriny. „Zmenené podmienky pre burzové zaistenie (margin calls) už dnes platia na niektorých spotových trhoch. Potrebujeme ich aj pri dlhodobých kontraktoch, napríklad tzv. futures,“ skonštatoval Hojsík.
Zníženie špičkovej spotreby elektriny by malo byť realizované napr. podľa vzoru Nemecka a prostredníctvom špeciálnych programov pre rozvoj takzvaného demand side response managementu. “Slovensko v neposlednom rade potrebuje začať s pomocou domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou, rovnako ako s pomocou najmä malým a stredným podnikateľom, či firmám ohrozeným vysokou cenou energií,” doplnil Hojsík s tým, že jedným zo zdrojov financovania by mal byť systém obchodovania s emisiami (ETS).
Ďalším opatrením by mala byť daň z nadmerných ziskov z predaja lacnej ruskej ropy. „Aj preto sme navrhli 100% zdanenie nadmerných ziskov Slovnaftu. Táto pomoc by mala byť distribuovaná adresnou pomocou navrhnutou tak, aby zároveň motivovala k úsporám,“ uzavrel Šimečka.
