EuropskeNoviny.sk
V stredu europarlament prijal súbor odporúčaní zameraných na zlepšenie zlej situácie v rómskych osadách v EÚ. Podľa poslancov sú Rómovia so všetkou rozmanitosťou, ktorú tento pojem zahŕňa, najväčšou etnickou menšinou v Európe a čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu vo viacerých členských štátoch.
Hlavnými problémami, ktoré je potrebné naliehavo riešiť, sú nedostatok dôstojného, nesegregovaného bývania vrátane čistej pitnej vody, elektrickej energie, sanity, kanalizácie a spracovania odpadu, ako aj pretrvávajúca diskriminácia a segregácia rómskych detí v školách. Poslanci tiež zdôrazňujú nedostatok zdravotnej starostlivosti, dlhodobú nezamestnanosť, policajnú šikanu a nedostatočný prístup k spravodlivosti.
Na nápravu tejto situácie Parlament požaduje krátkodobé a dlhodobé stratégie podporované dostatočnými finančnými prostriedkami EÚ a členských štátov, najmä Európskym sociálnym fondom plus (ESF+), Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a národnými plánmi obnovy a odolnosti.
Členské štáty by mali rozdeliť finančné prostriedky na regionálnej a miestnej úrovni, aby dokázali lepšie reagovať na bezprostredné potreby Rómov žijúcich v osadách v EÚ. Musia sa riešiť všetky prekážky vrátane priamych a nepriamych foriem diskriminácie, ktoré bránia efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov.
Podľa poslancov by Komisia mala vytvoriť mechanizmus včasného varovania s cieľom identifikovať zneužívanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a iných fondov EÚ vyčlenených na riešenie situácie Rómov. Takisto naliehavo vyzývajú Komisiu, aby do roku 2030 postupne odstránila marginalizované rómske osady v celej EÚ. Zapojenie členov rómskej komunity, ktorí vykonávajú kvalitnú sociálnu prácu, môže byť spôsobom, ako presvedčiť Rómov, aby osady opustili.
Zameranie na deti, mládež a zapojenie Rómov
Poslanci žiadajú, aby boli rómske deti riadne začlenené do národných akčných plánov Záruky pre zraniteľné deti. Posilnená záruka pre mladých ľudí a program Erasmus Plus by sa mali využiť na podporu sociálnej súdržnosti a zamestnanosti rómskej mládeže. Takisto sa domnievajú, že participácia a vedenie Rómov by mali byť kvalitatívnymi cieľmi vo vnútroštátnych strategických rámcoch pre Rómov s cieľom podporiť sociálne začlenenie a demokratické zapojenie. Napokon poukazujú na nevyužitý potenciál vysoko vzdelaných mladých Rómov ako hnacej sily pozitívnej zmeny. Uznesenie bolo prijaté 486 hlasmi za, 109 poslancov hlasovalo proti a 38 sa zdržalo hlasovania.
Súvislosti
Podľa prieskumu Európskej únie týkajúceho sa menšín a diskriminácie 63 % Rómov nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v porovnaní s celkovým priemerom EÚ na úrovni 12 %. 80 % Rómov žije pod hranicou rizika chudoby v ich krajine. 41 % Rómov v deviatich členských štátoch EÚ, ktoré sa zúčastnili na prieskume EU-MIDIS II, sa cítilo diskriminovaných z dôvodu svojho rómskeho pôvodu aspoň v jednej z oblastí každodenného života, ako je hľadanie zamestnania, práca, bývanie, zdravotníctvo a vzdelávanie.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Inklúzia Rómov je náročný, v mnohom bolestivý proces, ktorý si vyžaduje veľkú mieru tolerancie a vzájomného pochopenia zo všetkých zúčastnených strán. Zároveň je to proces, ktorého riešenie predpokladá trpezlivosť nie v rozsahu rokov, ale pravdepodobne dekád neustálych snáh. Na zlepšenie situácie Rómov bolo doposiaľ vyčlenené značné množstvo finančných prostriedkov, no v mnohých prípadoch bohužiaľ bez želaného výsledku. Okrem potrebnej efektivity pri vynakladaní existujúcich zdrojov považujem za potrebné urýchlené odbúravanie existujúcich stereotypov, tak aby si aj majorita uvedomovala, že integrácia Rómov je prospešná pre spoločnosť ako celok. Zároveň je nevyhnutné sa výraznejšie zamerať na vzdelávanie rómskych detí, nakoľko len tak majú šancu sa vymaniť z kolotoča generačnej chudoby.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Je veľkou hanbou, že rómske deti dnes nemajú rovnakú šancu získať vzdelanie ako väčšina ďalších občanov Slovenska. Členské štáty využívajú eurofondy na zlepšenie situácie, no výsledky sú zatiaľ chabé. Musíme trvať na tom, aby európske financie naozaj pomáhali Rómom získať bezpečné a primerané bývanie, zvyšovali ich zamestnanosť, vzdelávanie a prístup ku kľúčovým verejným službám. Zlepšenie príležitostí pre rómske deti musí byť súčasťou národných plánov na podporu obnovy a odolnosti.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Mne a mojím kolegom z EMPL trvalo veľmi dlho, kým sa nám podarilo dostať túto rezolúciu k rómskym osadám na program plenárky, o to viac sa teším na odpoveď komisie. Som rada, že v pléne vznikla k rezolúcii mohutná diskusia. Rezolúcia vznikla na základe delegácie, ktorú som v novembri 2021 viedla do slovenských osád. Naspäť do Bruselu som vtedy priniesla aj dokumentárny film. Odzrkadľoval realitu. Tisíce ľudí bez elektriny, bez pripojenia k verejnému zdroju pitnej vody, bez kanalizácie. Tony toxických skládok, ktoré zamorujú celé územia. Cez deň ich obžierajú zúbožené psy, v noci z nich vyliezajú potkany, ktoré obhrýzajú deti v spánku. Deti majú viditeľné jazvy na tvárach, majú svrab a sú hladné. Ukázala som film niekoľkým eurokomisárom a mnohým europoslancom. Všetci boli šokovaní. Ako je možné, že to Slovensko pred nami tak dlho skrývalo? Nič neskrývalo, len my sme sa zle pýtali a stačili nám oficiálne čísla, ktoré vyzerajú dobre na papieri. V celej Európe narastá extrémizmus a rasizmus, politici z členských štátov, na vládnej aj lokálnej úrovni nemajú politickú vôľu riešiť problémy menšín, lebo majú záujem o hlasy väčšiny. Musíme vyzvať členské štáty, aby vytiahli zo šuflíkov stratégie a akčné plány a začali tie ciele reálne plniť. A pri vyhodnocovaní projektov a politík sa nesmieme uspokojiť s výstupmi, vyhodnocovať musíme reálne výsledky.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Po dlhom období pandémie čelíme enormnému nárastu cien energií a tovaru a zhoršujúca sa situácia bude najväčšou skúškou práve pre najzraniteľnejších, tak seniorov ako aj marginalizované komunity, vrátane Rómov. Je naozaj alarmujúce, ak každý tretí Róm v EÚ stále žije bez prístupu k pitnej vode a nezamestnanosť sa pohybuje na úrovni 60%, čo má negatívny dopad na osud celých generácií, zdravotnú situáciu, školskú dochádzku maloletých. Nie je to len problém Slovenska a mám vážnu obavu, že situácia sa v dohľadnej dobe nezmení, ak neprijmeme adekvátne európske riešenia. EÚ sa tvári byť funkčnou sociálno-trhovou spoločnosťou, ale súdiac podľa životnej úrovni najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, až také ružové to ani zďaleka nie je a pod hranicu chudoby sa v dôsledku vysokých cien energie v štátoch ako Slovensko ostanú aj širšie vrstvy obyvateľstva.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Na Slovensku máme dlh voči generáciám Rómov. Rómske deti, ktoré pochádzajú z osady sú až príliš často odsúdené na neúspech. Systematicky posielame rómske deti do špeciálnych škôl, aj keď to nie je nutné. Rozdiel medzi nimi a ich rovesníkmi z majority sa potom len prehlbuje, zaostávajú v učive a napokon po ukončení povinnej dochádzky je pre nich takmer nemožné pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Na trhu práce sú Rómovia a Rómky ešte stále nadmerne diskriminovaní, a preto pokračuje začarovaný kruh vylúčených komunít. Podpora rodín, ktoré žijú v osadách preto musí prísť ešte v predškolskom veku. Na Slovensku v tejto oblasti robia už roky skvelú prácu viaceré neziskové organizácie. No vyrovnávanie rozdielov musí byť systematicky podporované aj zo štátnej úrovne. Preto podporujem, aby v rozpočte plánov obnovy členských krajín bolo zahrnuté aj začleňovanie marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podľa mňa je kľúčové vyhodnocovať užitočnosť a efektívnosť finančnej pomoci Rómom žijúcim v osadách a to aj spätne. V tomto by mohol významnú úlohu zohrať aj Európsky dvor audítorov. Nesúhlasím s tým, aby sa samosprávam, ktoré doteraz tento problém nedokázali vyriešiť, zamedzil prístup ku všetkým eurofondom.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Uznesenie o situácií Rómov žijúcich v osadách reflektovalo na mnohé problémy, ktoré napokon poslanci Európskeho parlamentu mali možnosť pozorovať aj počas oficiálnej návštevy na Slovensku. Mnohé regióny a mestá sa pri riešení otázky marginalizovaných rómskych otázok však potýkajú s nadmernou administratívnou záťažou či inými štrukturálnymi a byrokratickými prekážkami. Preto oceňujem, že uznesenie zahŕňa aj môj návrh na podporu tých miest a regiónov, ktoré sa zapájajú do projektov na riešenie otázky marginalizovaných rómskych komunít, a to za súčasného poskytnutia podpory na riešenie otázok širšej komunity na danom mieste.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Napriek tomu, že Európska komisia má v poradí už druhú desaťročnú rómsku stratégiu, napriek tomu, že posielame miliardy členským štátom na zlepšenie situácie Rómov, napriek tomu, že aj členské štáty majú vlastné stratégie, nestačí to. Napriek miliardám, stratégiám či plánom deti žijú v Únii bez vody, bez vzdelania, ich rodičia sú bez práce, jednoducho bez budúcnosti. Nestačí mať len prázdne slová, potrebujeme mať páky na tých, ktorí odmietajú v členských krajinách priniesť dôstojný život aj do najchudobnejších osád v Európe. Je neakceptovateľné, že mnohé samosprávy využívajú európske peniaze na čokoľvek, no na rómske osady, peniaze nechcú. Žiadam všetky európske inštitúcie a členské štáty, aby začali konať, pretože rómske deti sú rovnaké ako ostatné deti v Európe a majú právo plniť si svoje sny.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Navrhovanému uzneseniu o situácií Rómov žijúcich v osadách ÉU sa v podstate nedá čo vytknúť. Návrh uznesenia je objektívny, vecný, konštruktívny. Bývanie, vzdelávanie, životné prostredie, zamestnanosť musí byť prioritou, nielen pre EÚ, ale predovšetkým vlády národných štátov, teda aj pre Slovenskú republiku. Na to sú však potrebné finančné prostriedky a ich správne nasmerovanie. Doterajšie nasmerovanie finančných prostriedkov prostredníctvom rôznych splnomocnencom a občianskych združení sa minulo účinkom. Finančné prostriedky musia byť nasmerované do regiónov, miestnych samospráv, starostom obcí. Teda tam, kde sa problému rómskych osád najviac rozumejú. A že sa problém riešiť dá, tak uvediem nasledujúci príklad: Súčasná Slovenská vláda dokázala v priebehu niekoľkých dní celé mestečko s teplou vodou, kanalizáciou a internetom pre Amerických vojakov. Slovenský Róm nie je o nič menej, a pokiaľ by sa táto snaha vyvinula aj v prospech rómskych osád, tak problém by sa dal rýchlo vyriešiť. Stotožňujem sa s návrhom uznesenia, že je potrebné odstrániť rómske osady, považujem to za potrebné doplniť, že je ich potrebné odstrániť civilizovaným a právne akceptovateľným spôsobom.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Skutočnosť, že v EÚ stále žijú ľudia, ktorí nemajú prístup k základným životným potrebám nás znepokojuje. Preto musíme urýchlene riešiť zlú situáciu Rómov žijúcich v osadách komplexným a účinným spôsobom prostredníctvom vhodných krátkodobých a dlhodobých politík podporovaných dostatočnými finančnými prostriedkami EÚ a členských štátov, aby sa zabezpečilo, že sa na Rómov v EÚ a susedných krajinách nezabudne. Našimi hlavnými prioritami v tejto otázke sú bezpečné a primerané bývanie, zamestnanosť, vzdelávanie, prístup ku kľúčovým službám, ako aj boj proti neznášanlivosti.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Tisíce ľudí v rómskych osadách v EÚ žijú v chudobe a nedôstojných podmienkach a to napriek značným zdrojom, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom eurofondov, najmä Európskeho sociálneho fondu+. V Európskom parlamente upozorňujeme aj na nedostatok politickej vôle štátov túto situáciu riešiť a zlepšiť. Je nemysliteľné, aby sme v roku 2022 mali napriek zdrojom z EÚ na Slovensku množstvo ľudí bez prístupu k pitnej vode, elektrine, kanalizácii a odpadovým zariadeniam.“
