EuropskeNoviny.sk
Europoslanci požadujú rozpočet EÚ na rok 2023, ktorý bude účinnejšie riešiť dôsledky vojny na Ukrajine a proces obnovy po pandémii.
Parlament hlasoval v stredu o svojej pozícii k rozpočtu EÚ na rok 2023. Poslanci odmietli takmer všetky škrty Rady (viac ako 1,6 miliardy EUR), čím obnovili návrh rozpočtu na úroveň, ktorý pôvodne predložila Komisia v príslušných rozpočtových riadkoch.
Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho zvýšili finančné prostriedky na tieto priority:
Dôsledky vojny na Ukrajine
S celkovým príspevkom 853 miliónov nad rámec návrhu Komisie poslanci posilnili financovanie iniciatív na podporu mladých utečencov prostredníctvom programu Erasmus+, Európskeho zboru solidarity, ukrajinských výskumných pracovníkov prostredníctvom aktivít ako je Marie Curie v rámci programu Horizont Európa, a podporili programy vrátane:
· humanitárnej pomoci vo výške 250 miliónov EUR,
· Fond pre azyl, migráciu a integráciu s navýšením v hodnote 100 miliónov EUR,
· Nástroj na riadenie hraníc a víz vo výške 25 miliónov EUR,
· Nástroj susedstva a rozvjovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) pre južné a východné susedstvo EÚ vo výške 162 miliónmi EUR a
· Európsky obranný fond a Vojenská mobilita vo výške 80 miliónov EUR.
Energetika a klíma
S ďalšími 533 miliónmi EUR chcú poslanci Európskeho parlamentu zvýšiť energetickú nezávislosť EÚ a podporiť občanov a malé a stredné podniky s vysokými účtami za energie a zároveň podporiť zelenú transformáciu a biodiverzitu. Podporované programy zahŕňajú:
· Výskumný program Horizont Európa,
· Nástroj na prepájanie Európy, z ktorého sa financuje výstavba špičkových a udržateľných transeurópskych dopravných a energetických sietí,
· Program pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE,
· Program „Globálne výzvy„.
Ponaučenia z pandémie: zdravie, lepšia pripravenosť, kultúra a hodnoty
Poslanci obnovili 200 miliónov EUR, ktoré Rada škrtla v rámci programu EU4Health, a pridali 25 miliónov EUR, keďže pandémia COVID-19 ešte neskončila, čo vedie k potrebe podporiť vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, aby sa stali odolnejšími. Medzi ďalšie priority patria:
· Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM),
· Program Práva a hodnoty a Európska prokuratúra.
Údaje o rôznych programoch, ktoré podporil Parlament, možno nájsť tu. Sprievodné uznesenie, ktoré bolo prijaté 421 hlasmi za, pričom 137 poslancov bolo proti a 82 sa zdržalo hlasovania, sumarizuje pozíciu Parlamentu.
Vyhlásenia spraviodajcov
Nicolae Ştefănuță (RENEW, RO), hlavný spravodajca pre rozpočet EÚ na rok 2023 (pre oddiel III – Komisia) uviedol: „Dnes sme v Parlamente hlasovali o rozpočte, ktorý uprednostňuje mier, energetickú bezpečnosť a rýchlejšie oživenie hospodárstva. Kde Rusko stráca, my získavame. Parlament požiadal o dodatočné finančné prostriedky v rozpočte EÚ na rok 2023 s cieľom pomôcť našim občanom počas energetickej krízy, riešiť dôsledky vojny na Ukrajine a oživiť naše hospodárstvo. Samotný rozpočet EÚ nebude stačiť na riešenie rozsahu kríz; preto potrebujeme naliehavú revíziu viacročného finančného rámca.“ (prejav spraviodajcu počas plenárnej rozpravy 18.10.2022 je dostupný tu)
Niclas Herbst (EPP, DE), spravodajca pre ostatné sekcie povedal: „Rozpočet ostatných inštitúcií na rok 2023 by mal byť obozretný a mal by mať jedno jasné zameranie: kybernetická bezpečnosť. Náš rozpočet musí jasne reagovať na hybridnú hrozbu spôsobenú ruskou agresiou.“ (prejav spraviodajcu počas plenárnej rozpravy 18.10.2022 je dostupný tu)
Ďalší postup
Týmto hlasovaním Parlament stanovil celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2023 (záväzky na úhradu) na 187,3 miliardy EUR, čo v porovnaní s návrhom rozpočtu, ktorý predložila Komisia, predstavuje zvýšenie o 1,7 miliardy EUR. Celkovú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov stanovuje na 167,6 miliardy EUR. Hlasovaním sa začínajú tri týždne rozhovorov o zmierení s Radou s cieľom dosiahnuť dohodu o rozpočte na budúci rok, o ktorom potom musí hlasovať Parlament a podpísať ho jeho predsedníčka.
