EuropskeNoviny.sk
S cieľom pomôcť EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu chcú poslanci nabíjacie stanice pre automobily každých 60 km, vodíkové čerpacie stanice každých 100 km a menej emisií z lodí.
V stredu Parlament prijal pozíciu k návrhu pravidiel EÚ, ktorých cieľom je podnietiť zavádzanie nabíjacích a alternatívnych čerpacích staníc (napríklad elektrických alebo vodíkových) pre automobily, nákladné vozidlá, vlaky a lietadlá a podporiť zavádzanie udržateľných vozidiel. Nové pravidlá sú súčasťou balíka Fit for 55 v roku 2030, ktorý je plánom EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Viac nabíjacích/čerpacích staníc
Poslanci súhlasili so stanovením minimálnych vnútroštátnych záväzných cieľov pre zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Členské štáty budú musieť do roku 2024 predložiť svoj plán o tom, ako tieto ciele dosiahnuť.
Podľa prijatého textu by do roku 2026 mal existovať aspoň jeden elektrický nabíjací park pre automobily každých 60 km pozdĺž hlavných ciest EÚ. Rovnaká požiadavka by sa vzťahovala na nákladné vozidlá a autobusy, ale len v rámci základnej siete TEN-T a s výkonnejšími stanicami. Budú existovať určité výnimky pre najvzdialenejšie regióny, ostrovy a cesty s veľmi nízkou premávkou.
Poslanci Európskeho parlamentu tiež navrhujú zriadiť viac vodíkových čerpacích staníc pozdĺž hlavných ciest EÚ (každých 100 km v porovnaní s každými 150 km, ako to navrhuje Komisia), a to rýchlejšie (do roku 2028 namiesto do roku 2031).
Jednoduché nabíjanie
Alternatívne čerpacie stanice by mali byť prístupné pre všetky značky vozidiel a platby by mali byť jednoduché. Mali by uvádzať cenu za kWh alebo za kg a mali by byť cenovo dostupné a porovnateľné. Poslanci takisto chcú, aby sa do roku 2027 zriadilo prístupové miesto EÚ pre údaje o alternatívnych palivách s cieľom poskytovať informácie o dostupnosti, čakacích lehotách a cenách na rôznych staniciach v celej Európe.
Udržateľné lodné palivá
Poslanci tiež prijali svoju pozíciu k návrhu pravidiel EÚ o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave. Parlament chce, aby odvetvie námornej dopravy znížilo emisie skleníkových plynov z lodí o 2 % od roku 2025, o 20 % od roku 2035 a o 80 % v roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 2020 (Komisia navrhla zníženie o 13 % a 75 %).
To by sa vzťahovalo na lode nad 5000 ton, ktoré sú v zásade zodpovedné za 90 % emisií CO2, na všetku energiu spotrebovanú na palube, v prístavoch EÚ alebo medzi nimi a na 50 % energie využitej pri plavbách, ak sa prístav odchodu alebo príchodu nachádza mimo EÚ alebo v jej najvzdialenejších regiónoch.
Poslanci Európskeho parlamentu si tiež stanovili cieľ, aby sa od roku 2030 používali 2 % palív z obnoviteľných zdrojov a aby kontajnerové lode a osobné lode využívali pobrežné zásobovanie elektrickou energiou počas kotvenia v hlavných prístavoch EÚ. Tým by sa výrazne znížilo znečistenie ovzdušia v prístavoch.
V záujme zabezpečenia súladu s pravidlami poslanci sú naklonení zavedeniu sankcií. Príjmy z nich by mali smerovať do Fondu pre oceány a prispievať k dekarbonizácii námorného sektora, energetickej efektívnosti a pohonným technológiám s nulovými emisiami.
Vyhlásenia spravodajcov
Spravodajca pre infraštruktúru pre alternatívne palivá Ismail Ertug (S&D, DE) uviedol: „V súčasnosti máme v EÚ 377000 nabíjacích staníc, čo je však len polovica počtu, ktorý sa mal dosiahnuť, ak by krajiny EÚ plnili svoje sľuby. Musíme riešiť tento problém v oblasti dekarbonizácie a rýchlo zaviesť infraštruktúru pre alternatívne palivá, aby sme zachránili Zelenú dohodu.“
Spravodajca pre udržateľné námorné palivá Jörgen Warborn (EPP, SE) zdôraznil: „Toto je zďaleka najambicióznejšia cesta k námornej dekarbonizácii na svete. Pozícia Parlamentu zabezpečuje, aby sa naše ciele v oblasti klímy splnili rýchlo a účinne, pričom sa zachová konkurencieschopnosť námorného sektora a zabezpečí sa, aby nedošlo k úniku uhlíka alebo k odlivu pracovných miest z Európy.“
Ďalší postup
Mandát na rokovanie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá bol prijatý 485 hlasmi za, pričom 65 členov hlasovalo proti a 80 sa zdržalo hlasovania. V prípade pravidiel pre udržateľné lodné palivá 451 hlasovalo za, 137 členov bolo proti a 54 sa zdržalo hlasovania. Parlament je teraz pripravený začať rokovania s členskými štátmi.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Snaha o smerovanie ku klimatickej neutralite a znižovanie emisií CO2 súvisí aj s postupným prechodom na využívanie bezemisných vozidiel. Tento trend postupne získava na sile, no reálnou bariérou v mnohých krajinách zostáva vysoká obstarávacia cena takýchto áut a taktiež nedostatočná podporná infraštruktúra. Ľudia sa začnú pre vozidlá, ktoré neprodukujú emisie rozhodovať vo väčšej miere vtedy, ak budú mať možnosť rýchlo a jednoducho ich nabíjať nech sú kdekoľvek. Budovanie dobíjacej infraštruktúry na Slovensku sa pritom rozbieha len veľmi postupne. Na tento účel máme pritom vyčlenené aj zdroje z Plánu obnovy a odolnosti. Pri neschopnosti súčasnej vládnej garnitúry je však veľmi otázna schopnosť účelného využitia týchto finančných prostriedkov.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Európa udáva trendy v ekologizácii globálnej lodnej aj cestnej dopravy. Chceme povzbudiť lodný priemysel, aby investoval do inovatívnych, čistých technológií a čistých palív. Vďaka novým pravidlám, ktoré sú súčasťou klimatického balíka „Fit for 55″, budú lode, a teda aj dodávatelia palív, postupne znižovať emisie skleníkových plynov v námornej doprave. Podporujem tiež výstavbu infraštruktúry nabíjacích staníc, ktorú potrebujeme, ak chceme prejsť na elektromobilitu.“
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Ide o širšiu debatu o palivách a ich vývoj v kontexte schválenej Zelenej dohody a s referenciou na ciele stanovené v balíku Fit for 55. Pokiaľ majú elektro mobily uspieť na celoeurópskej úrovni je absolútne nevyhnutné sprostredkovať infraštruktúru. V tomto kontexte dostatočný počet, dostatočne silných nabíjacích staníc. Je dôležité, aby infraštruktúra bola dostatočná a taktiež, aby slúžila všetkým vozidlám bez ohľadu na výrobcu automobilu. Táto iniciatíva zároveň žiada o dostatočné rozmiestnenie nabíjacie stanice pre nákladné vozidla a pre vozidlá poháňané vodíkom. Debata a hlasovanie prebehne aj o udržateľných lodných palivách , ktorá sa opäť odohráva v kontexte balíku Fit for 55. Bez pochýb emisie z lodnej prepravy predstavujú pomerne veľkú časť globálneho emisného znečistenia, a je logické, že Komisia hľadá rámec na zvýšenie vývoja a produkcie nizkouhlíkového paliva v lodnej doprave.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Doprava dnes celkovo zodpovedá za viac ako štvrtinu celkových emisií v EÚ a mnohým štátom, vrátane Slovenska, sa zatiaľ nedarí dosahovať ich viditeľné znižovanie. Ak chceme motivovať našich občanov, aby čoraz viac uprednostňovali elektromobilitu, je nevyhnutné včas dobudovať kvalitnú a cenovo dostupnú infraštruktúru v podobe nabíjacích staníc. V tomto kontexte plne podporujem zavedenie povinnosti zabezpečiť do roku 2026 nabíjacie stanice na každých 60 km. Ide o ambiciózny cieľ, ak však ale chceme dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030, ku ktorému sme sa zaviazali, nemáme inú možnosť. Členské štáty môžu na splnenie týchto cieľov využiť prostriedky aj z Fondu obnovy, slovenská vláda na to aspoň na papieri vyčlenila 46 miliónov EUR, je však otázne, či a do akej miery bude schopná tieto financie využiť.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Elektrifikácia dopravy, vrátane nabíjacej infraštruktúry nie je o dotáciách. Najväčšou prekážkou, aj na Slovensku, je byrokracia a neochota štátu. V čase, keď slovenské automobilky prechádzajú na výrobu elektromobilov sa slovenská vláda v Bruseli tvári, že Slovenska sa táto zmena netýka. A na Slovensku sa firmy, ktoré chcú rozvíjať nabíjacie stanice sťažujú na byrokraciu pri pripájaní sa do siete. Zároveň však musíme podporovať sieť verejnej dopravy, aby bola naozaj dostupná, efektívna a zelená. Teda aby sa čím ďalej tým viac oplatilo ľuďom chodiť hromadnou dopravou.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Komisia navrhuje: „aby boli elektrické nabíjacie stanice pre automobily k dispozícii aspoň každých 60 km pozdĺž hlavných ciest.“ Lenže, aby mohli byť elektrické nabíjacie stanice každých 60 km, musí byť každých 120 km výrobca elektrických nabíjacích staníc. Na to musí byť každých 30 km odborná škola pre kádre pre výrobu elektrických nabíjacích staníc a ich prevádzku a každých 200 km centrum celoživotného vzdelávania pre pedagógov učiacich na týchto odborných školách. Oveľa lepším riešením by podľa mňa bolo, keby štát predražil negatívne externality (emisie skleníkových plynov) a trh by zabezpečil zvyšok (výrobu a nákup áut na alternatívne pohony, ich nabíjanie, výrobu toho nabíjania…).“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív v doprave musí ísť ruka v ruke s vytvorením verejne prístupnej infraštruktúry nabíjacích či čerpacích staníc. Občania tým budú viac motivovaní ku kúpe áut na alternatívny pohon a znížia sa tak emisie produkované spaľovacími motormi. Ich budovanie a umiestňovanie však musí prebiehať koordinovane a v spolupráci s regiónmi, ktorým musí byť za týmto účelom poskytnutá finančná pomoc.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Jedným zo základných programových cieľov strany Slovenský PATRIOT, ktorej som predsedom, je „Ekologický čisté a zelené Slovensko“. Je preto logické, že ako europoslanec podporujem všetko, čo môže obmedziť emisie skleníkových plynov. Podporujem aj výstavbu elektrických nabíjacích staníc, ako aj vodíkových staníc, dostupných pre každého, a to aj v horských regiónoch, napr. severovýchodného Slovenska, kde používanie automobilov, predovšetkým v zimnom období a dostupnosť do spádových obcí a miest je obťažnejšia ako v iných regiónoch.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Ak máme seriózny záujem diverzifikovať naše energetické zdroje, prichádzať s alternatívnymi riešeniami a popri tom znižovať emisie CO2, potrebujeme myslieť aj na budovanie infraštruktúry a podporu dostupnosti pre bežných užívateľov. Do tejto kategórie patrí aj dostupnosť elektrických nabíjacích staníc a vodíkových čerpacích staníc, ktoré však musia byť k dispozícii pre všetkých užívateľov, bez ohľadu na výrobcu vozidla.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že ak máme splniť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, emisie z dopravy budeme musieť znížiť o viac ako 90%. Rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá má tak zásadný význam. Cieľom je pomôcť výrobcom vozidiel splniť ciele, znížiť emisie CO2 z cestnej dopravy a zároveň umožniť cestovanie a prepojenosť v celej Európe. Rešpektujeme regionálne rozdiely a stupeň pripravenosti, no každý členský štát sa musí podieľať na dosiahnutí spoločného klimatického cieľa.“
