EuropskeNoviny.sk
V predvečer Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách (Európsky deň antibiotík) nám celoeurópsky prieskum o antimikrobiálnej rezistencii ukazuje, že polovica Európanov stále verí, že antibiotiká zabíjajú vírusy. Toto presvedčenie je nesprávne. Zároveň však v uplynulom roku užívalo antibiotiká 23 % respondentov, čo predstavuje najnižší počet od roku 2009. Táto skutočnosť je jasným dôkazom toho, že pomoc členských štátov a Komisie pri zvyšovaní povedomia občanov o rizikách nadmerného užívania antibiotík prináša svoje ovocie. Treba však urobiť oveľa viac.
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje jedno z najväčších rizík pre ľudské zdravie. Úrad Komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) ju označil za jedno z troch najväčších ohrození zdravia v EÚ, ktoré si vyžaduje koordinované opatrenia na úrovni EÚ. Na základe nových údajov, ktoré dnes uverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), sa odhaduje, že v Európskej únii, na Islande a v Nórsku každoročne zomrie na infekcie rezistentné voči antibiotikám viac ako 35 000 ľudí. Takéto infekcie generujú dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške 1,5 miliardy eur a spôsobujú stratu produktivity v EÚ.
Prieskum Eurobarometra: len jeden z dvoch respondentov vie, že antibiotiká nie sú účinné proti vírusom
Osobitný prieskum Eurobarometra, ktorý bol dnes uverejnený, ponúka prehľad o tom, čo si Európania myslia o antibiotikách. Hlavné výsledky sú takéto:
- Miera užívania antibiotík dosiahla rekordne nízku úroveň: 23 % Európanov uvádza, že v minulom roku užívali antibiotiká perorálne, čo je najnižší počet od roku 2009. Táto hodnota sa však pohybuje medzi 42 % na Malte a 15 % vo Švédsku a v Nemecku.
- Približne 8 % antibiotík sa užívalo bez lekárskeho predpisu.
- Veľmi veľká časť Európanov užíva antibiotiká bez odôvodnenia (t. j. v prípade, že majú vírusovú infekciu alebo len symptómy).
Prieskum takisto poukázal na znepokojujúcu nedostatočnú informovanosť občanov o vhodnom používaní antibiotík:
- Len polovica (50 %) respondentov vie, že antibiotiká nie sú účinné proti vírusom.
- Len traja z desiatich Európanov vedeli, že antibiotiká pri zbytočnom užívaní strácajú svoju účinnosť, že ich užívanie by sa malo ukončiť až po ukončení celej liečby, že antibiotiká majú často vedľajšie účinky, ako je napr. hnačka, a že antibiotiká nie sú účinné proti prechladnutiu.
Údaje ECDC: prudký nárast antimikrobiálnej rezistencie
Z nových údajov, ktoré dnes uverejnilo ECDC, vyplýva, že v rokoch 2016 až 2020 sa v EÚ/EHP výrazne zvýšil počet infekcií a úmrtí v dôsledku antibakteriálnej rezistencie. V období rokov 2017 až 2021 sa zvýšil aj nahlásený počet prípadov a podiel invazívnych infekcií Klebsiella pneumoniae a Acinetobacter spp., ktoré sú rezistentné voči karbapenémom – skupine antibiotík, ktoré sa často používajú ako posledná možnosť.
Celková spotreba antimikrobiálnych látok u ľudí (v sektore primárnej zdravotnej starostlivosti a nemocníc) sa v rokoch 2012 – 2021 znížila o 23 %. Hoci to svedčí o významnom znížení zbytočného užívania týchto liekov, zároveň došlo – najmä v nemocniciach – k výraznému zvýšeniu užívania antibiotík s najširším spektrom účinnosti. Napríklad spotreba karbapenémov v nemocniciach sa v rokoch 2012 až 2021 zvýšila o 34 %.
Ako sa Komisia snaží tento problém riešiť?
S narastajúcou hrozbou sa zvyšuje potreba riešiť problém AMR prístupom „jedno zdravie“, pri ktorom sa vychádza z toho, že ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie sú vnútorne prepojené. Začiatkom tohto roka nadobudli účinnosť nové pravidlá EÚ, ktorými sa má zabezpečiť, aby antimikrobiálne látky, ktoré sú kľúčové pre humánnu medicínu, zostali účinné. Malo by sa to dosiahnuť zákazom ich používania vo veterinárnej medicíne.
Komisia dnes uverejnila aj preskúmanie národných akčných plánov členských štátov „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii. Pri preskúmaní sa zistilo, že mnohým členským štátom by pri riešení problému antimikrobiálnej rezistencie pomohol posilnený prístup „jedno zdravie“, v rámci ktorého by sa zohľadnil vplyv antibiotík na životné prostredie. Komisia vydala aj stanovisko skupiny odborníkov pre účinné spôsoby investovania do zdravia o manažovaní AMR v celom systéme zdravotnej starostlivosti.
V prvom polroku 2023 Komisia zintenzívni svoju činnosť v oblasti AMR v navrhovanom odporúčaní Rady a v rámci navrhovanej revízie farmaceutických právnych predpisov EÚ. Neskôr v roku 2023 rozbehne EÚ s členskými štátmi, Nórskom, Islandom a Ukrajinou v rámci programu EU4Health jednotnú akciu zameranú na AMR v hodnote 50 miliónov eur.
V rámci výskumného programu EÚ Horizont 2020 sa zmobilizovalo viac ako 690 miliónov eur na podporu výskumu a inovácií v oblasti AMR. V prvých dvoch rokoch programu Horizont Európa bolo 32,5 milióna eur vyčlenených na 13 výskumných projektov zameraných na riešenie antimikrobiálnej rezistencie.
Súvislosti
K antimikrobiálnej rezistencii dochádza vtedy, keď sa mikroorganizmy časom zmenia a prestanú reagovať na lieky, ktoré ich majú zabíjať. Tým sa sťažuje liečba infekcií a zvyšuje sa riziko ochorení, závažných chorôb a úmrtí.
Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách je európska iniciatíva v oblasti zdravia, ktorá sa koná každý rok 18. novembra. Jej cieľom je zvýšiť informovanosť o hrozbe, ktorú predstavuje antimikrobiálna rezistencia, a o tom, že je dôležité užívať antibiotiká obozretne. Koordinuje ho Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb v partnerstve so Svetovým týždňom zvyšovania povedomia o antimikrobiálnych látkach (18. – 24. novembra).
Prieskum Eurobarometra prebehol v 27 členských štátoch EÚ od 21. februára do 21. marca 2022. Úplné výsledky vrátane výsledkov za jednotlivé členské štáty sú k dispozícii tu.
