Európska komisia (EK) navrhla nové celoeurópske pravidlá týkajúce sa obalov. Ročne každý Európan vyprodukuje v priemere takmer 180 kg odpadu z obalov a bez prijatí opatrení by Európska únia (EÚ) zaznamenala ďalší nárast odpadu z obalov o 19 percent, v prípade odpadu z plastových obalov až o 46 percent. Zmienené pravidlá majú tento trend zastaviť, informuje EK na svojej webstránke.
Navrhované pravidlá umožnia spotrebiteľom zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrajú nadbytočné obaly, obmedzia nadmerné balenie a poskytnú jasné označenia na podporu správnej recyklácie. V priemysle vytvoria nové obchodné príležitosti, najmä pre menšie firmy, znížia potrebu pôvodných materiálov, zvýšia recyklačnú kapacitu Európy a znížia jej závislosť od primárnych zdrojov a externých dodávateľov a nasmerujú odvetvie obalov k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Navrhovaná revízia právnych predpisov EÚ o obaloch a odpade z obalov má tri hlavné ciele, a to zabrániť vzniku odpadu z obalov, podporiť vysokokvalitnú recykláciu – dosiahnuť ekonomicky realizovateľnú recykláciu všetkých obalov na trhu EÚ do roku 2030, a napokon znížiť potrebu primárnych prírodných zdrojov, vytvoriť dobre fungujúci trh s druhotnými surovinami a zvýšiť používanie recyklovaných plastov v obaloch pomocou povinných cieľov
Návrh tiež vysvetlí nejasnosti, ktoré obaly patria do ktorého recyklačného koša. Každý obal bude označený etiketou uvádzajúcou, z čoho je obal vyrobený a do ktorého toku odpadu by mal ísť, a nádoby na zber odpadu budú mať rovnaké označenia. Celá EÚ by mala používať rovnaké symboly.
Podľa EK navrhovanými opatreniami by sa do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov z obalov na hodnotu 43 miliónov ton, pričom ak by sa legislatíva nezmenila bola by táto úroveň 66 miliónov ton. Spotreba vody by sa znížila o 1,1 milióna metrov kubických a náklady v súvislosti s environmentálnymi škodami pre hospodárstvo a spoločnosť by sa v porovnaní s referenčnou hodnotou na rok 2030 znížili o 6,4 miliardy eur. Očakáva sa, že opatrenia by mohli priniesť finančnú úsporu pre Európanov a mohli by viesť aj k vytvoreniu nových pracovných miest.
Komisia zároveň objasňuje problematiku plastov na biologickej báze, kompostovateľných a biodegradovateľných plastov. Ako uvádza biomasa používaná na výrobu plastov na biologickej báze sa musí získavať udržateľným spôsobom bez poškodzovania životného prostredia a výrobcovia by mali ako surovinu uprednostňovať využívanie organického odpadu a vedľajších produktov. Tiež sa výrobcovia musia vyhýbať všeobecným tvrdeniam o plastových výrobkoch ako o „bioplastoch“ či „plastoch na biologickej báze“ a mali by uvádzať presný a merateľný podiel plastov na biologickej báze v danom výrobku. Biodegradovateľné plasty musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, ako dlho trvá ich biologický rozklad, za akých okolností a v akom prostredí. Výrobky, ktoré sa pravdepodobne vyhodia, vrátane výrobkov, na ktoré sa vzťahuje smernica o jednorazových plastoch, nemožno považovať ani ich označiť za biodegradovateľné.
Priemyselne kompostovateľné plasty by sa mali používať len vtedy, ak majú environmentálny prínos, nemajú negatívny vplyv na kvalitu kompostu a ak je zavedený riadny systém zberu a spracovania biologického odpadu. Obaly z takýchto plastov budú povolené len v prípade čajových vrecúšok, kávových vankúšikov z filtrového papiera, nálepiek na ovocí a zelenine a veľmi ľahkých plastových tašiek, pričom na výrobkoch sa vždy musí uvádzať, že sú certifikované na priemyselné kompostovanie v súlade s normami EÚ.
Návrh týkajúci sa obalov a odpadu z obalov ešte posúdia Európsky parlament a Rada EÚ.
(SITA)