EuropskeNoviny.sk
Aby nedošlo k nedorozumeniu, nemám na mysli ľudí, ktorí majú medzi svojimi predkami za tisíc rokov len Slovákov.
Mám na mysli ľudí, ktorí sú schopní a ochotní starať sa o úspech Slovenska. Nedostatok takýchto síl považujem za matku našich problémov.
Na riziko, že dobre zorganizované malé skupiny dokážu parazitovať na slabo zorganizovanej väčšine spoločnosti, upozornil vo svojej slávnej knihe Logika kolektívnej akcie ekonóm Mancur Olson.
Toto riziko sme podceňovali aj na Slovensku a podľa toho to aj u nás vyzeralo uplynulých 30 rokov. V prvej dekáde sme mali veľa mocných, ktorí hrali nacionálne cítiacich ľudí, aby mohli privatizovať a rôzne inak sa dostať k nelegitímnym výhodám na úkor spoločnosti. Neboli ochotní a schopní riešiť problémy spoločnosti. Ekonomické a geopolitické postavenie Slovenska tomu aj zodpovedalo. Bolo katastrofálne. Čierna diera na mape vyžarujúca rekordné čísla poklesu ekonomiky, nárastu nezamestnanosti a inflácie.
Nasledovala dekáda s rekordnými rastmi ekonomiky, poklesmi miery nezamestnanosti, inflácie. Svetová banka nás označila za reformného skokana roka. Niežeby som si myslel, že to bola dekáda, v ktorej zmizli nelegitímne výhody. Ale Slovensko dokázalo zmobilizovať kritickú masu ľudí (nielen politikov a voličov) ochotných a schopných riešiť jeho systémové problémy. Ľudí, ktorí chápali a hlavne akceptovali jednoduchú vec: ak nebude úspešné Slovensko, nebudú úspešní ani oni, ani ich deti a deti ich kamarátov a susedov.
Tretia dekáda samostatného Slovenska znamenala návrat mocných, ktorí tentoraz na ceste k nelegitímnym výhodám zahrali sociálne cítiacich ľudí. Znova takmer vôbec neriešili problémy spoločnosti a znova ich úmysel odhalili až výsledky. Slovensko prestalo dobiehať Západ tak, ako predtým a začalo zaostávať za svojimi postsocialistickými súputnikmi. Ukázalo sa, že krajinu opustili státisíce produktívnych ľudí, že z hľadiska demografie a verejných financií je Slovensko dlhodobo neudržateľné. Ak to platí pre Slovensko, hrozí to aj akejkoľvek spoločnosti v ňom. Obciam, mestám, firmám, rodinám. Aj jednotlivcom.
Nie náhodou sa preto podľa prieskumov Slovensko dostalo do európskej špičky z hľadiska pesimizmu, s akým vidí svoju budúcnosť. Skutočnou tragédiou však nie sú dve premrhané dekády z troch. Tou by bolo, keby sme sa z tridsaťročnej histórie nepoučili.
Podmienkou nápravy je, aby sa na Slovensku v budúcich dekádach dokázali zmobilizovať sily, ktoré ho budú vnímať ako svoju spoločnosť. Spoločnosť, o ktorú sa treba starať a podľa toho budú aj konať.
K tomu je potrebné, aby sa tieto sily nezmierili s pesimizmom, ktorý začína Slovensko paralyzovať. Napríklad tak, že sa prestáva súťažiť v najlepších riešeniach problémov, ale viac sa súťaží v rozdávaní peňazí na dlh.
Svet pozná veľa príkladov ekonomických úspechov (ukazuje to aj naša história, ale aj grafy nižšie). Slovensku sa ich zatiaľ nedarilo dosahovať kontinuálne, ale veď história je na to, aby sa neopakovala.
Eugen Jurzyca, europoslanec /SaS, ECR/.
