EuropskeNoviny.sk
Stojíme pred asi najväčšími výzvami v histórii EÚ a to, či čeliac pokračujúcej inflácii a hroziacemu nedostatku energetických zdrojov na ďalšiu zimu dokážeme prijať opatrenia, ktoré európsku ekonomiku urobia autonómnejšou a odolnejšou voči takýmto krízovým situáciám. Do roku 2023 vchádzame s veľkými neistotami a bohužiaľ najväčšou istotou je, že treba šetriť energie.
V tomto kontexte je dobre, že máme schválené povinné 90 percentné naplnenie zásobníkov plynu a že sa únia ide odhodlať k spoločnému nákupu plynu a že to z Bruselu bude manažovať skúsený slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. Ak sa totiž aj po krokoch EÚ úplne zastavia dodávky ruského plynu do EÚ, stane sa zaistenie jeho dostatku na ďalšiu zimu ťažkou úlohou. A podobne to platí aj pre ropu, na ktorej dovoz z Ruska vyhlásila EÚ embargo.
Ak sa EÚ podarí zabezpečiť alternatívne zdroje, stále to bude za oveľa vyššiu cenu, ako bola cena plynu a ropy pred dvoma rokmi, čo bude ďalej tlačiť na infláciu. V EÚ sa preto určite rozšíria výzvy na zastavenie bojov na Ukrajine a na začatie rokovaní o budúcom mieri, kde bude treba vychádzať z územnej integrity Ukrajiny, ale aj brať do úvahy ruské bezpečnostné obavy. A tu vidím veľký priestor aj pre EÚ. Čím skôr sa táto krvavá vojna ukončí, tým lepšie nielen pre Ukrajinu, ale aj pre EÚ.
Hodnotenie roka 2022
Stále trvajúca ruská agresia voči Ukrajine a sankčné opatrenia EÚ proti Ruskej federácii, ale aj odvetné kroky Moskvy voči EÚ silno poznamenali prácu európskych inštitúcií a veľmi negatívne ovplyvnili ekonomickú situáciu v členských štátoch EÚ. Je síce potrebné pomáhať Ukrajine, čo EÚ aj robí, ale vlády viacerých štátov, vrátane slovenskej, nedokázali doteraz podnikom a ani domácnostiam pomôcť prežiť bez otrasov súčasnú energetickú krízu a o to viac potrebujú pomoc zo strany EÚ.
Prijatie smerníc o podpore obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti síce v budúcnosti prispejú k zvýšeniu našej odolnosti voči krízam, ale nie sú odpoveďou na naše akútne problémy. Hlavnou reakciou na vzniknutú krízu a najmä prehlbujúcu sa infláciu v dôsledku obrovského nárastu cien energií bolo ale prijatie programu Re-power EÚ, ktorého implementácia nás odpútava od výraznej závislosti na dovoze ruských fosílnych palív. Ďalším užitočným rozhodnutím bolo prispôsobenie tzv.
Plánov obnovy vzniknutej energetickej kríze. Aj keď cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 stále trvá, cesta k nemu bude oveľa ťažšia. Som rád, že aj na základe môjho nástojenia umožnila Európska komisia Slovensku presunúť na pomoc domácnostiam a ekonomike veľkú časť peňazí z eurofondov, ktoré vláda nedokázala ani za tri roky vládnutia zmysluplne vyčerpať. Teraz ale zasa záleží od samotnej vlády, či aspoň tieto ponúknuté prostriedky využije v prospech svojich podnikov a občanov.
Robert Hajšel, europoslanec /SD/.
