EuropskeNoviny.sk
Európska únia by mala podľa europoslancov ratifikovať Dohovor o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách v súlade so stanoviskom Súdneho dvora z roku 2021.
V znení prijatom 469 hlasmi za, pričom 104 bolo proti a 55 sa zdržalo hlasovania, sa uvádza, že Istanbulský dohovor zostáva medzinárodným štandardom a kľúčovým nástrojom na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia. Poslanci dôrazne odsudzujú pokusy niektorých členských štátov zrušiť opatrenia, ktoré už boli prijaté pri uplatňovaní Istanbulského dohovoru, a vyzývajú ich, aby ho v plnej miere vykonávali.
Poslanci odsudzujú odmietavý postoj k rodovej rovnosti, právam žien a Istanbulskému dohovoru v niektorých členských štátoch – napríklad v Poľsku, kde sa vláda snaží odstúpiť od dohovoru a zaviedla de facto zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Tiež si všímajú situáciu na Slovensku, kde Národná rada odmietla v roku 2020 dohovor ratifikovať a požiadala prezidenta o stiahnutie podpisu. Poslanci požadujú, aby vnútroštátne orgány bojovali proti dezinformáciám o dohovore.
Šesť rokov po tom, ako EÚ dohovor podpísala, ho ešte neratifikovala z dôvodu odmietnutia niekoľkých členských štátov. V stanovisku Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 2021 sa však uvádza, že Európska únia môže ratifikovať Istanbulský dohovor bez súhlasu všetkých členských štátov. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od toho, aby ho ratifikovali sami, hovoria poslanci, ktorí naliehajú na zvyšných šesť krajín – Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali.
Konkrétne návrhy vykonávania
Trestné súdnictvo by malo byť len jednou časťou komplexnej reakcie na rodovo motivované násilie, tvrdia poslanci. Reakcia EÚ by mala zahŕňať aj prevenciu, ochranu a stíhanie. Členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu, postupy a usmernenia zohľadňujúce rodové hľadisko, ako aj špecializovanú podporu a ochranné opatrenia s prístupom zameraným na obete pre všetkých zapojených odborníkov vrátane orgánov presadzovania práva, súdnictva a prokurátorov.
Vyhlásenia spravodajcov
Arba Kokalari (EPP, Švédsko), spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, uviedla: „My ako Európania máme teraz príležitosť prijať potrebné opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách, ktoré postihuje až tretinu všetkých žien v Európe. Nastal čas, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor. EÚ musí konať proaktívnejšie, prejsť od slov k činom, aby zastavila rodovo motivované násilie, chránila obete a trestala páchateľov.“
Spravodajca Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Łukasz Kohut (S&D, Poľsko) uviedol: „Pred šiestimi rokmi EÚ podpísala Istanbulský dohovor, ktorého cieľom je predchádzať násiliu, chrániť obete a stíhať páchateľov. Naša správa je silným signálom na podporu úsilia švédskeho predsedníctva o pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru. Skutočnosť – že násilie sa deje v mnohých domácnostiach – sa musí čoskoro zmeniť!“
Súvislosti
Jedna z troch žien v EÚ, približne 62 miliónov žien, zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a viac ako polovica žien (55 %) v EÚ zažila sexuálne obťažovanie aspoň raz od veku 15 rokov.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Opätovné otvorenie témy pristúpenia Európskej únie k Istanbulskému dohovoru v nadväznosti na stanovisko Súdneho dvora z roku 2021 je príležitosťou, aby sme sa pri snahách o potláčanie domáceho násilia vrátili k vecnej diskusii a vyhli sa podsúvaniu akejkoľvek rodovej ideológie. Podstatou je boj proti násiliu páchanom na ženách, ktorý má preukázateľne cezhraničný charakter, no v Európskej únii dodnes neexistuje ani len minimálna miera harmonizácie, ktorá by pomohla účinne zakročiť proti tomuto zlu.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Každý rok príde na Slovensku o život približne 10 žien rukou svojho intímneho partnera. Nie sú to náhodné „rodinné tragédie“, ale je to prejav presvedčenia niektorých mužov, že môžu životy žien kontrolovať. Násilie páchané na ženách sa týka každého, mužov a žien rovnako. Som rád, že na Slovensku už systematicky riešime financovanie bezpečných ženských domov a budujeme intervenčné centrá, ktoré spolupracujú s políciou. Musíme však robiť viac. Istanbulský dohovor potrebujeme, pretože pôsobí preventívne, proti predsudkom, aby boli ženy menej zraniteľné. Odmietnutie jeho ratifikácie súvisí so strašením a dezinformačnými kampaňami. Všade tam, kde dohovor platí, sú ženy lepšie chránené. Aj na Slovensku si ženy zaslúžia lepšiu ochranu aj vďaka európskemu dohovoru, ktorý násiliu na ženách predchádza.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Akékoľvek formy domáceho násilia na ženách sú absolútne neprijateľné a tak EÚ, ako aj členské štáty musia urobiť všetko pre to, aby aj toto násilie bolo z našej spoločnosti raz a navždy vykorenené. Istanbulský dohovor je ale opradený množstvom rôznych mýtov, dohadov a konšpirácií, hoci jeho hlavnou úlohou malo byť práve zefektívnenie boja proti domácemu násiliu na ženách a potlačenie akejkoľvek diskriminácie. Vzhľadom na to by bolo želateľné, aby ešte predtým, ako v tomto smere prijímame na úrovni EÚ alebo ratifikujeme dohovor na Slovensku, Európska komisia predložila pravdivú interpretáciu, aké povinnosti z tohto dohovoru vyplývajú pre členské štáty. Iba tak zabránime šíreniu ďalších mýtov a nepodložených obáv.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Problém rodovo podmieneného násilia sa zneužíva na politicko-kultúrnu kampaň, a mňa veľmi mrzí, že Slovensko stále ani po niekoľkých rokoch nedokázalo ratifikovať dohovor o predchádzaní rodovo podmienenému násiliu. Potrebujeme však celoeurópsky postup pri odstraňovaní násilia, a hlavne musíme ukončiť nezmyselné prieťahy a šírenie nepravdivých informácii v spojitosti s Dohovorom. Lebo rovnakú ochranu si zaslúžia ženy a dievčatá v Bruseli, Bratislave, aj Michalovciach.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Akékoľvek násilie ostro odsudzujem. Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia, riadne implementovať našu legislatívu a školiť odborníkov. Tu totiž ide o obete, ktorým sme povinní pomôcť. Takzvaný Istanbulský dohovor však nenachádza podporu medzi všetkými členskými štátmi a pretože namiesto toho, aby sme sa rozprávali o rýchlej pomoci pre obete, riešime, ako ho urýchlene prijať a donútiť k tomu aj členské štáty, ktoré nesúhlasia s ideologizáciou tejto témy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Dôrazne odsudzujem všetky formy násilia páchaného na ženách, dievčatách či iných osobách. Každej obeti, ktorá si niečím obdobným prešla musí byť zabezpečená potrebná pomoc, podpora, zdravotná starostlivosť, kompenzácia, a hlavne potrestanie vinníka. Avšak za žiadnym zákonom nesmie stáť ideológia.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo niekto napáda Slovenskú republiku, že nechce ratifikovať Istanbulský dohovor, keď právny systém SR v súvislosti s ochranou žien pred násilím je oveľa dokonalejší, precíznejší ako Istanbulský dohovor. A ako bývalý dlhoročný sudca viem, o čom hovorím. Vymenil by niekto kvalitný rodinný dom za menej kvalitný, len preto, že si to prajú stavitelia z Bruselu? To predsa nemá elementárnu logiku.“
Katarína Roth Neveďalová (S&D, SK) uviedla: „Každá tretia žena zažila fyzické alebo sexuálne násilie a polovica žien sexuálne obťažovanie. Dve tretiny žien nenahlásia domáce násilie, a preto orgány nekonajú. Násilie nie je v poriadku, je to trestný čin. Tváriť sa, že je to súkromná záležitosť partnerov nepomáha a okolie si občas zatvára oči. Potrebujeme o tejto téme hovoriť a vzdelávať policajtov a ľudí ktorí môžu pomôcť. Zákony na to máme, ale musíme dbať na ich dodržiavanie a chrániť obete. Bohužiaľ aj na Slovensku sme svedkami násilia na ženách a deťoch a aj s tragickými následkami.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Násilie páchané na ženách je jedným z najväčších problémov, ktorým ako demokratická a moderná spoločnosť čelíme. Nie len že nedokážeme dostatočne chrániť ženy pred fyzickým a psychickým násilím, na Slovensku nie sme schopní za 6 rokov ani ratifikovať dokument, ktorého cieľom je zabezpečiť ženám, dievčatám a ďalším ohrozeným skupinám užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe. Je to výsmech všetkým obetiam domáceho násilia.“
