Tank, zbrane. PHOTO: © European Union 2016 - Source : EP

Europoslanci: Poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc budeme tak dlho, ako bude potrebné

Europoslanci vyzvali, aby sa seriózne zvážilo dodávanie stíhačiek, vrtuľníkov, vhodných raketových systémov a výrazne vyššieho objemu munície na Ukrajinu.

V uznesení pri príležitosti prvého výročia ruskej vojny proti Ukrajine, poslanci dôrazne odsúdili agresiu Moskvy a opätovne potvrdili svoju neochvejnú solidaritu s ľudom a vedením Ukrajiny. Potvrdili svoju podporu poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné, a vyzvali, aby sa seriózne zvážili dodávky západných bojových lietadiel a vrtuľníkov, vhodných raketových systémov a podstatné zvýšenie dodávok munície Kyjevu. Ukrajina musí byť nielen schopná brániť sa, ale aj získať plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím.

Ďalšie sankcie a konfiškácia ruského majetku na obnovu Ukrajiny

Uznesenie vyzýva členské štáty EÚ, aby do konca februára prijali desiaty sankčný balík proti Rusku a jeho spojencom a podstatne rozšírili jeho rozsah. Vyzýva tiež EÚ, členské štáty a ich spojencov, aby zefektívnili už zavedené sankcie a podnikli naliehavé kroky s cieľom zabrániť akýmkoľvek pokusom o obchádzanie týchto reštriktívnych opatrení.

Pokiaľ ide o ďalšie kroky, poslanci požadujú, aby bol sfinalizovaný právny režim, ktorý by umožnil skonfiškovať ruský majetok zmrazený Európskou úniou. Tieto aktíva by sa potom mali použiť na rekonštrukciu krajiny a na odškodnenie obetí vojny. Zdôraznili tiež, že po skončení vojny by mali byť na Rusko uvalené prísne reparácie, aby podstatne prispelo k rekonštrukcii Ukrajiny.

Vyvinúť úsilie na začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou

Parlament ďalej zdôrazňuje, že ruská agresia zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe, „ktorá si vyžaduje odvážne a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodnutia EÚ“. V tejto súvislosti poslanci opätovne zdôraznili, že podporujú rozhodnutie Európskej rady z leta minulého roka udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny EÚ. Vyzývajú tiež Ukrajinu, Komisiu a Radu, aby sa usilovali o začatie prístupových rokovaní v tomto roku, pričom zdôrazňujú, že pristúpenie k EÚ zostáva aj naďalej procesom založeným na zásluhách, pokiaľ ide o príslušné postupy a závislým na plnení kritérií.

Všetky podrobnosti bude možné nájsť v uznesení, ktoré bude k dispozícii v plnom znení tu. (16.2.2023) Uznesenie bolo schválené 444 hlasmi za, 26 proti a 37 sa zdržalo hlasovania. Záznam z rozpravy v pléne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, šéfom EÚ pre zahraničnú politiku Josepom Borrellom a švédskym predsedníctvom Rady sa nachádza tu. (15.2.2023)

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Ruská agresia na Ukrajine nám už takmer rok pripomína, že mnohé riziká a katastrofy, ktoré sme možno v minulosti považovali za prekonané, sú bohužiaľ stále veľmi reálne. Rusko v dôsledku invázie čelí bezprecedentným obchodným a finančným sankciám zo strany vyspelých ekonomík, no je nevyhnutné sa zaoberať spôsobom ako čo najrýchlejšie vojnu ukončiť. Napriek v súčasnosti zdanlivo bezvýchodiskovej situácii je potrebné, aby sa Európska únia a jej inštitúcie, vrátane Európskeho parlamentu, čo najaktívnejšie podieľali na hľadaní mierového riešenia. To musí samozrejme vychádzať z vnímania Ukrajiny ako suverénneho a zvrchovaného štátu s nespochybniteľnou územnou celistvosťou.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Plán na bleskovú vojenskú operáciu proti Ukrajine našťastie Rusku nevyšiel a len vďaka hrdinstvu ľudí na Ukrajine Slovensko dnes nehraničí s Ruskom. Nenaplnil sa tak okupačný scenár Moskvy, ktorý sme zažili v Abcházsku, Južnom Osetsku, Donecku, Luhansku či na Kryme. Nasledujúce mesiace budú pre Ukrajinu kľúčové, preto nesmieme poľaviť a aj naďalej jej odhodlane pomáhať sa brániť a uspieť voči ruskej agresii. Ukrajincom ide o prežitie, nie o falošný mier. Všetci chceme mier, lenže stabilný a trvalý mier sa nám podarí dosiahnuť len vtedy, ak agresor pocíti, že výbojné vojny sa v 21. storočí v Európe neoplatia. Je v životnom záujme Slovenska, aby bola Ukrajina úspešná.“

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Iba silná a jednotná Európa vie stáť na strane spravodlivosti a mieru. Ukrajina brániaca sa brutálnej agresii Ruska potrebuje našu pomoc naďalej, a to aj vojenskú. Aj Slovensko preto musí spraviť všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajine ubrániť sa. Zároveň nám uplynulý rok ukázal, že musíme už nadobro ukončiť našu závislosť od ruskej ropy a plyn, lebo tým naďalej len financujeme Putinove zverstvá. Rozvoj zelenej energie a investície do energetickej efektívnosti sú pritom riešením, ktoré oslabí Rusko, a zároveň pomôže Európe, a teda aj Slovensku byť samostatnejší a odolnejší. V neposlednom rade, zelená energia je samozrejme dobrá aj pre našu planétu.“

Viac..  Preplnenosť väzníc je v Európe problémom, SR je pod európskym priemerom

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Pomoc Ukrajine je nielen prejavením solidarity, ale aj investíciou do demokracie a trhovej ekonomiky. Formou pomoci, o ktorej sa nedostatočne hovorí, je aj ďalšia liberalizácia vzájomného obchodu. Tá vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu na oboch stranách.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Krutá agresia Ruska proti Ukrajine je nielen útokom na suverénny štát a jeho územnú celistvosť, ale aj voči mierovému spolunažívaniu a spolupráci v Európe. Preto považujem za kľúčové a správne, aby naša vytrvalosť a podpora Ukrajiny v jej boji za slobodu pokračovala, aby sme sa nezastavili na polceste, robili sme odvážne a rýchle rozhodnutia a všetko naše úsilie smerovalo k podpore ukrajinského ľudu pri obrane svojej krajiny. Ukrajina patrí do Európy a rovnako ako Ukrajinci na reformách, aj my musíme intenzívne pracovať na čo najrýchlejšom a intenzívnom vzájomnom prepojení s cieľom jej integrácie do EÚ.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Európa ani svet už nie je tým, čím bol pred vojnou na Ukrajine. Je dôležité vytrvať v pomoci Ukrajine nielen počas prebiehajúceho vojnového konfliktu, ale aj pri jej obnove. V záujme nás všetkých.“

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Ešte pred inváziou ruských vojsk na Ukrajinu som sa verejne vyjadril, že Spojené štáty by mali začať viesť dialóg s Ruskou federáciou o bezpečnostných zárukách v súvislosti s rozširovaním NATO a tiež by mali viesť dialóg, pokiaľ sa týka Ukrajiny, a to spočívajúci v tom, aby Doneckej a Luhanskej republike bolo umožnené štátoprávne usporiadanie vo forme autonómie v rámci Ukrajiny. Vtedy som uviedol, že pokiaľ sa tak nestane, môže to viesť k vojnovému konfliktu s nedoziernymi následkami. Pokiaľ by sa toto udialo, dnes by neboli státisíce mŕtvych, nebola by energetická kríza a pod. Na tomto svojom názore na danú situáciu trvám a taktiež som toho názoru, že na diplomatické riešenie problému nie je neskoro.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Ukrajinci túto vojnu musia vyhrať aj kvôli nám. Nechceme mať krvilačného vojnového agresora na našich hraniciach. Ak sa nechceme do našej obrany zapojiť priamo vojensky, ostáva nám možnosť pomáhať Ukrajine materiálne, finančne a tiež dodávkou zbraní. Len diplomatická, či humanitárna pomoc Ukrajincom na ochranu slobodného sveta nebude stačiť.“

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Utrpenie Ukrajincov a Ukrajiniek spôsobené nemilosrdnou agresiou Putina trvá už rok. Za ten rok sme sa ale naučili jedno. Ako kľúčové sa ukazuje, že cestou von z tejto krízy je spolupráca naprieč celou Európou a jasné vymedzenie sa voči silám, ktoré nás chcú rozoštvať. Som presvedčený, že ak vytrváme v podpore, Ukrajine sa podarí ochrániť svoju slobodu a tým aj slobodu nás všetkých. Ukrajina je Európa!

O mam

Odporúčame pozrieť

Miriam Lexmann: 6 miliónov! Taký je konzervatívny odhad historikov o ľuďoch násilne deportovaných sovietskym totalitným režimom.

6 miliónov! Taký je konzervatívny odhad historikov o ľuďoch násilne deportovaných sovietskym totalitným režimom. V …

Consent choices