zamestnanci
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Komisia podniká ďalšie kroky na zlepšenie ochrany pracovníkov

Európska komisia prijala opatrenia, aby ďalej zlepšila ochranu pracovníkov pred zdravotnými rizikami, ktoré sú spojené s vystavením pracovníkov nebezpečným chemikáliám, konkrétne olovu a diizokyanátom. Stanovením výrazne zníženej limitnej hodnoty expozície pre olovo sa pomôže predchádzať zdravotným problémom pracovníkov, ako sú napríklad problémy ovplyvňujúce reprodukčné funkcie a vývoj plodu. Pokiaľ ide o diizokyanáty, novou limitnou hodnotou expozície sa zabráni vzniku astmy a iných respiračných ochorení.

Komisia konkrétne navrhuje zmeniť dve smernice: v prípade olova ide o smernicu o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci a v prípade olova a diizokyanátov ide o smernicu o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci.

Navrhované zmeny budú mať kľúčový význam aj z hľadiska ochrany pracovníkov v kontexte urýchlenia prechodu na klimatickú neutralitu: olovo aj diizokyanáty sa pravdepodobne použijú napríklad pri výrobe batérií a v procesoch výroby ľahších elektrických vozidiel, vo veterných turbínach alebo ako izolačné materiály pri obnove budov.

Ďalšie zníženie limitnej hodnoty expozície pre olovo

Olovo môže mať vplyv na pohlavné funkcie a plodnosť a môže negatívne ovplyvniť vývoj plodu alebo potomstva žien, ktoré sú vystavené tejto chemickej látke. Olovo môže tiež poškodiť nervový systém, obličky, srdce a krv ľudí, ktorí sú mu vystavení. Podľa posúdenia vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia, sa odhaduje, že v EÚ je aktuálne vystavených olovu pri práci približne 100 000 pracovníkov.

EÚ má od roku 1982 zavedené limitné hodnoty expozície pri práci na ochranu pracovníkov pred negatívnymi účinkami olova na zdravie. Na základe najnovších vedeckých dôkazov Komisia dnes navrhuje:

  • ďalej znížiť limitnú hodnotu expozície pri práci, a to z 0,15 miligramov na meter kubický (0,15mg/m3) na 0,03mg/m3, a
  • znížiť biologickú limitnú hodnotu zo 70 mikrogramov na 100 ml krvi (70 µg/100 ml) na 15 µg/100 ml.

Hoci pracovnú silu, ktorá je vystavená olovu, tvoria prevažne muži, pracovníčky môžu čeliť ďalším rizikám, keďže olovo môže ohroziť tehotné ženy a vyvíjajúci sa plod. Komisia preto opätovne zdôrazňuje, že v záujme lepšej ochrany žien je mimoriadne dôležité zvýšiť informovanosť pracovníčok v reprodukčnom veku a zaviesť osobitné opatrenia na minimalizáciu akýchkoľvek možných rizík a tiež zabezpečiť, aby hladina olova v krvi u žien v reprodukčnom veku nepresiahla referenčné hodnoty stanovené v príslušnom členskom štáte pre celkovú populáciu, ktorá nie je pri práci vystavená olovu. Ak vnútroštátne referenčné hladiny nie sú k dispozícii, hladiny olova v krvi u žien v reprodukčnom veku by nemali prekročiť biologickú limitnú hodnotu 4,5 µg/100 ml.

Zavedenie historicky prvých limitných hodnôt expozície pre diizokyanáty

Diizokyanáty sú rôzne chemikálie, ktoré sú často zoskupené na základe ich spoločných vlastností a ktoré môžu spôsobiť respiračné ochorenia, ako je astma. V posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, sa odhaduje, že v súčasnosti je vystavených diizokyanátom 4,2 milióna pracovníkov v EÚ. Na úrovni EÚ v súčasnosti neexistujú žiadne limitné hodnoty pre diizokyanáty.

Komisia preto navrhuje po prvýkrát v histórii zaviesť limitné hodnoty na ochranu pracovníkov pred vystavením diizokyanátom pri práci. Tieto limitné hodnoty sa vzťahujú na skupinu diizokyanátov dusíka, uhlíka a kyslíka, ktoré spôsobujú nepriaznivé účinky na zdravie:

  • celková limitná hodnota expozície pri práci vo výške 6 µg NCO/m3 (zodpovedá maximálnej koncentrácií látky vo vzduchu, ktorý pracovník v určitom referenčnom časovom úseku – 8 hodín – vdychuje) a
  • krátkodobá limitná hodnota expozície pri práci vo výške 12 µg NCO/m3 (zodpovedá kratšiemu referenčnému časovému úseku 15 minút. Uplatňuje sa vtedy, keď negatívne účinky látky na zdravie nemožno primerane kontrolovať pomocou celkového limitu expozície, napríklad pri krátkej, ale vysoko intenzívnej expozícii).
Viac..  I. Štefanec: Minister Takáč má farmárov počúvať, nie na nich podávať trestné oznámenia

Okrem limitných hodnôt Komisia navrhuje zaviesť aj tzv. poznámky.  Poznámky sú indikácie pripojené k limitným hodnotám, ktoré upozorňujú zamestnávateľov a pracovníkov na možnú expozíciu inými cestami ako inhaláciou, napríklad cez pokožku, a na potrebu zaviesť ochranné opatrenia.

Ďalšie kroky

O návrhu Komisie bude teraz rokovať Európsky parlament a Rada. Po schválení budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Súvislosti

Dnešný návrh je výsledkom rozsiahlych konzultácií vrátane dvojfázových konzultácií so sociálnymi partnermi, ako aj úzkej spolupráce s vedcami, so zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov a s členskými štátmi.

Nadväzuje na záväzky prijaté v strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027, v ktorom Komisia oznámila návrh limitných hodnôt pre olovo a diizokyanáty. Vychádza aj zo štvrtej revízie smernice o karcinogénoch a mutagénoch v marci 2022, ktorou sa rozšíril jej rozsah pôsobnosti na látky poškodzujúce reprodukciu, ktoré majú vplyv na reprodukčné funkcie. Tento návrh začleňuje olovo do rozsahu pôsobnosti súčasnej smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach. Prispeje aj k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv.

Približne polovica všetkých pracovných vystavení látkam poškodzujúcim reprodukciu súvisí s olovom. V EÚ sa každoročne vyskytuje približne 300 prípadov zlého zdravotného stavu, ktorý je zapríčinený vystaveniu olovu v minulosti. K expozícii dochádza pri ťažbe a primárnom spracovaní olova a jeho následnom použití vo výrobkoch, ako sú batérie. Okrem toho môžu byť pracovníci vystavení olovu v dôsledku jeho používania pri renováciách, zbere odpadu, recyklácii a sanácii životného prostredia v minulosti.

Expozícia diizokyanátom pri práci zapríčiňuje 9 % až 15 % všetkých prípadov astmy u dospelých v produktívnom veku. Vrcholová expozícia (t. j. krátkodobá expozícia s vysokou intenzitou) je kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k vzniku astmy. Preto sa okrem všeobecnej limitnej hodnoty expozície pri práci navrhuje zaviesť aj krátkodobú limitnú hodnotu expozície pri práci. K vystaveniu účinkom diizokyanátov v dôsledku vykonávania určitej pracovnej činnosti dochádza predovšetkým pri výrobe polyuretánu, ktorý sa používa v určitých výrobkoch, ako sú peny, plasty, nátery, laky, dvojzložkové farby a lepidlá.

Keďže v súčasnosti neexistujú žiadne limitné hodnoty pre diizokyanáty, Komisia navrhuje stanoviť prechodné obdobie do 31. decembra 2028, aby podnikom pomohla pri vykonávaní. Dovtedy sa limitná hodnota expozície pri práci stanoví na 10 µg NCO/m3 a krátkodobá limitná hodnota expozície by mala byť obmedzená na 20 µg NCO /m3.

O mam

Odporúčame pozrieť

potraviny, spotrebitel, supermarket

Europarlament chce zlepšiť ochranu spotrebiteľov pred zavádzajúcimi tvrdeniami

Európsky parlament prijal svoje stanovisko k zavedeniu systému overovania a predbežného schvaľovania environmentálnych marketingových tvrdení …

Consent choices