EuropskeNoviny.sk
V roku 2021 zažilo materiálnu núdzu špecifickú pre deti dovedna 11 % detí žijúcich v domácnostiach Európskej únie (EÚ). V pondelok o tom informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Materiálnu núdzu u detí podľa Eurostatu možno pripísať dvom kľúčovým faktorom, ktorými sú zloženie domácnosti a úroveň vzdelania rodičov, ktorá často súvisí s ich situáciou na trhu práce. Vzdelanie rodičov výrazne ovplyvňuje materiálnu núdzu detí v 10 krajinách Únie. V domácnostiach s nižším vzdelaním, tzn. nanajvýš nižšie stredoškolské vzdelanie, zažilo materiálnu núdzu 39 % detí, kým v domácnostiach s vyšším vzdelaním (terciárne vzdelanie, pozn.) to boli len štyri percentá.
V 10 krajinách EÚ viac ako polovica detí v domácnostiach s nižším vzdelaním čelila materiálnej núdzi, pričom najvyšší podiel bol v Rumunsku (85 %), Bulharsku (83 %) a Maďarsku (78 %). Najnižšie miery boli v Poľsku (9 %), Nemecku a Estónsku (zhodne po 16 %).
Spomedzi domácností, kde rodičia mali terciárne vzdelanie, bola najvyššia miera materiálnej núdze u detí v Grécku (16 %), Bulharsku (12 %) a na Cypre (10 %). Najnižšia miera materiálnej núdze u detí bola v Slovinsku (takmer 0 %), Česku, Švédsku a Poľsku (zhodne po 1 %).
(SITA)
