EuropskeNoviny.sk
Fit for 55: Parlament prijal zákony na splnenie klimatického cieľa do roku 2030
• postupné rušenie bezodplatných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS) od roku 2026
• cestná doprava a budovy súčasťou nového systému obchodovania s emisiami (ETS II) od roku 2027
• nový nástroj v oblasti úniku uhlíka na ochranu priemyslu EÚ a zvýšenie globálnych ambícií v oblasti klímy
• Sociálny klimatický fond ako nástroj boja proti energetickej a dopravnej chudobe
„Aby sme zastavili otepľovanie s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na životnú úroveň ľudí, musíme vyberať najefektívnejšie postupy. Podľa štúdie OECD, ktorá hodnotila efektívnosť rôznych metód znižovania emisií skleníkových plynov, vychádzajú ako najefektívnejšie riešenia založené na trhových mechanizmoch. Takým je napríklad systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). Alternatívou k takýmto efektívnym riešeniam je len odstraňovanie skleníkových plynov menej efektívnymi metódami. To by znamenalo zbytočne vyššie dane a vyššie negatívne dopady na životnú úroveň ľudí,“ hovorí slovenský europoslanec Eugen Jurzyca /SaS, ECR/.
Poslanci schválili reformu systému obchodovania s emisiami vrátane z leteckej a námornej dopravy, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a nový Sociálny klimatický fond. Parlament odhlasoval dohody dosiahnuté s krajinami EÚ ešte koncom minulého roka o viacerých kľúčových právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55. Ide o plán EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v súlade s európskym klimatickým predpisom.
Reforma systému obchodovania s emisiami
Reforma systému obchodovania s emisiami (ETS) bola prijatá 413 hlasmi za, 167 proti a 57 sa zdržalo hlasovania. Zvyšuje ambície ETS, keďže emisie skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa ETS vzťahuje, treba znížiť o 62 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Reformou sa tiež zrušia bezodplatné emisné kvóty pre spoločnosti (postupne medzi rokmi 2026 až 2034). Zároveň vznikne samostatný, nový ETS II pre palivá pre cestnú dopravu a budovy, v rámci ktorého sa v roku 2027 (alebo 2028, pokiaľ budú ceny energií mimoriadne vysoké) nastavia ceny emisií z týchto odvetví.
Parlament takisto po prvýkrát odhlasoval 500 hlasmi za, 131 proti a 11 sa zdržalo hlasovania, aby sa do ETS zahrnuli aj emisie z námornej dopravy. Okrem toho schválil aj revíziu ETS pre leteckú dopravu a to 463 hlasmi za, 117 proti a 64 sa zdržalo hlasovania. To povedie k postupnému zrušeniu bezodplatných emisných kvót pre sektor letectva do roku 2026 a k podpore využívania udržateľných palív v leteckej doprave.
Vytvorenie nového nástroja v oblasti úniku uhlíka
Parlament 487 hlasmi za, 81 proti a 75 sa zdržalo hlasovania tiež schválil pravidlá týkajúce sa nového mechanizmu EÚ pre kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM). Ten by mal motivovať tretie krajiny, aby zvýšili svoje ambície v súvislosti s klímou a tiež by mal zabezpečiť, aby snahy Únie a globálne úsilie v oblasti klímy neboli ohrozené presunom výroby z EÚ do krajín s menej ambicióznymi politikami.
Tovar, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus CBAM, zahŕňa železo, oceľ, betón, hliník, hnojivá, elektrickú energiu, vodík a za určitých podmienok aj nepriame emisie. Dovozcovia týchto druhov tovaru budú musieť zaplatiť akýkoľvek cenový rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou uhlíkových emisných kvót v systéme ETS EÚ. Mechanizmus CBAM bude zavedený v rokoch 2026 až 2034 rovnakým tempom, akým sa budú rušiť bezodplatné emisné kvóty v rámci ETS EÚ.
Sociálny klimatický fond a boj proti energetickej chudobe
Dohoda s členskými štátmi o vytvorení Sociálneho klimatického fondu EÚ v roku 2026 s cieľom zabezpečiť spravodlivú a sociálne inkluzívnu klimatickú transformáciu bola prijatá pomerom 521 hlasmi za, 75 proti a 43 sa zdržalo hlasovania. Ťažiť z toho budú zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používatelia dopravy, ktorých najviac zasiahla energetická a dopravná chudoba. Po úplnom zavedení bude fond financovaný z obchodovania s kvótami v rámci ETS II formou aukcie až do výšky 65 miliárd eur, pričom ďalších 25 % bude hradených z vnútroštátnych zdrojov (odhadom v celkovej výške až 86,7 miliardy eur).
