Peter Pollák: Keď ide o rómske deti, nenašiel sa ani jeden minister školstva, ktorý by im dal šancu na budúcnosť

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE.

Vláda by mala prísť s jasným záväzkom, že razantne prepracuje súčasné plány v oblasti desegregácie škôl. V reakcii na to, že Európska komisia (EK) zažalovala Slovensko za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní, to uviedli na svojom webe analytici z Centra vzdelávacích analýz (CVA).

Celý proces, ktorý viedol až k žalobe, sa začal podľa analytikov ešte v apríli 2015. Vtedy EK začala proti Slovensku konanie pre porušovanie európskej smernice o rasovej rovnosti. Problémom bola segregácia. „EK Slovensku vyčítala, že do špeciálnych škôl alebo tried umiestňuje neprimerane veľa rómskych detí, ktorým sa diagnostikovalo mentálne postihnutie. V mnohých prípadoch zrejme nesprávne. A že aj v hlavnom vzdelávacom prúde sa tieto deti často umiestňujú do výhradne rómskych tried alebo škôl,“ priblížili z CVA.

V októbri 2019 EK pristúpila k ďalšiemu kroku a Slovensku zaslala takzvané odôvodnené stanovisko. Uviedla v ňom, že diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je v krajine aj naďalej vážnym problémom. „Na reakciu a prijatie potrebných opatrení sme dostali dva mesiace, inak nám hrozila žaloba na Súdnom dvore EÚ. A práve to sa teraz stalo,“ poznamenali analytici.

EK sa v odôvodnení žaloby odvoláva na výsledky prieskumu o Rómoch, ktorý v roku 2021 uskutočnila Agentúra EÚ pre základné práva v desiatich európskych krajinách. Prieskum ukázal, že až 65 percent rómskych žiakov vo veku šesť až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. „V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ tak dosahujeme najvyššiu mieru segregácie Rómov vo vzdelávaní. Údaje navyše ukazujú, že situácia sa zrejme zhoršuje. Oproti roku 2016 totiž podiel detí v segregovaných školách stúpol o päť percentuálnych bodov,“ upozornili z CVA.

Zodpovednosť za žalobu padá na všetky vlády od roku 2015. V odôvodnení žaloby EK uznáva, že Slovensko uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Podľa záverov EK však tieto kroky nestačia a diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní naďalej pretrváva.

V súvislosti so žalobou EK upozornila na nedávne hodnotenie národných stratégií, ktoré sa týkajú začleňovania Rómov. Komisia upozornila, že plánované opatrenia dostatočne neriešia problém segregovaných materských, základných a stredných škôl v prostredí vylúčených rómskych komunít. Chýbajú aj opatrenia týkajúce sa opätovnej diagnostiky rómskych detí, ktoré sa vzdelávajú v špeciálnych školách. „Podľa komisie treba aj konkrétnejšie opatrenia na odstraňovanie prekážok pre účasť rómskych detí v materských školách či na zvýšenie zamestnávania rómsky hovoriacich učiteľov, ako aj pedagogických asistentov,“ uzavreli analytici.

(redakcia/TASR).