Analytik Gábriš z ČSOB: Reálne mzdy poklesli. Výhľad sa s klesajúcou infláciou zlepšuje

Priemerná nominálna mzda Slovákov sa v prvom štvrťroku zvýšila o 9,5 %. Toto tempo rastu je jedno z najrýchlejších za ostatné dve dekády. Napriek tomu rástli nominálne mzdy pomalšie ako ceny a to už piaty štvrťrok za sebou. Reálne mzdy teda klesajú od začiatku roka 2022 a spôsobuje to najmä vysoká inflácia, čo je celoeurópsky problém. Priemerná nominálna mzda v hospodárstve dosiahla v prvom kvartále 1327 EUR, teda asi o 115 EUR viac ako pred rokom.

Priemerná reálna mzda poklesla medziročne o -4,9 %. Ide o druhý najväčší pokles reálnej mzdy za posledných 22 rokov. Avšak pozitívnou správou je, že pokles reálnych miezd sa už spomaľuje. A s tým, ako klesá inflácia, by sa mal zmierňovať aj negatívny vývoj reálnych miezd do konca roka. Z pohľadu jednotlivých sektorov boli zamestnanci ubytovacích a stravovacích služieb jediní, ktorí si na výplatnej páske reálne polepšili. Ich reálne mzdy, teda po očistení o infláciu, vzrástli o 1,7 %, a to najmä kvôli zhruba 17-percentnému nárastu nominálnej mzdy v odvetví. Mzdy v danom odvetví však patria k najnižším v hospodárstve. Vďaka nedostatku pracovníkov však aktuálne dynamicky rastú.

V sektore priemyslu, ako najväčšom zamestnávateľovi, klesli reálne mzdy o -4,5 %, teda menej ako bol pokles za celé hospodárstvo. Najväčší prepad reálnych miezd zaznamenali odvetvia, kde sú obvykle mzdy najvyššie, a to napríklad v oblasti informácií a komunikáciách alebo finančných a poisťovacích službách. Najvyššia priemerná nominálna mesačná mzda bola v Bratislavskom kraji a to 1676 EUR. Súvisí to najmä s koncentráciou odvetví s vyššou pridanou hodnotou a poskytujúcich vyššie mzdy ako aj s tým, že hlavné mesto je obvykle miestom pre podnikové centrály zamestnávajúce väčší počet špecialistov. Nevyhnutne to však nemusí znamenať aj automaticky vyššiu životnú úroveň, keďže vo všeobecnosti hlavné mestá obvykle majú aj vyššie priemerné ceny bývania. A platí to nielen pre Slovensko, ale aj pre okolité krajiny.

Zamestnanosť v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástla o 0,3 % (medzikvartálne sa po sezónnom očistení nezmenila). V zahraničí v prvom štvrťroku, formou krátkodobej migrácie do 12 mesiacov, pracovalo takmer 120 tisíc Slovákov, čo nám do veľkej miery umožňuje najmä členstvo v EU a v schengenskom priestore.

Miera nezamestnanosti sa podľa ŠÚ SR v prvom štvrťroku medziročne znížila o 0,2 percentuálneho bodu na 6,2 %.

Čísla dnes ráno zverejnil Štatistický úrad SR.