EuropskeNoviny.sk
Európska únia v pondelok vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa „bez predbežných podmienok“ zúčastnili na rozhovoroch o urovnaní napätia vo vzájomných vzťahoch, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell zatiaľ nedostal žiadnu odpoveď na pozvanie na rokovania do Bruselu, ktoré adresoval srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi a kosovskému premiérovi Albinovi Kurtimu. Ich stretnutie by sa malo uskutočniť tento týždeň v Bruseli. EÚ sa snaží o sprostredkovanie kontaktov počas vyostreného napätia v súvislosti s nedávnym zadržaním troch kosovských policajtov Srbskom.
Vučič v nedeľu povedal, že rozhovory s Kurtim sú „zbytočné“, kým nebudú splnené srbské požiadavky. Nevylúčil však, že sa na rokovaní zúčastní. Kurti objasnil, že pred vyslovením súhlasu so schôdzkou v Bruseli čaká, kým kosovskí predstavitelia získajú prístup k zadržaným policajtom.
Hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti Peter Stano v pondelok uviedol, že termín stretnutia zatiaľ nebol stanovený, pretože strany zatiaľ nepotvrdili svoju účasť. „Očakávame, že prejavia rozumný postoj, prídu do Bruselu a vynaložia potrebné úsilie na deeskaláciu, a potom to preberieme podľa toho, či sa stretnutie uskutoční a ako bude prebiehať,“ objasnil Stano. Povedal, že od lídrov Srbska a Kosova sa očakáva, že „prídu bez predbežných podmienok“, a poukázal na dve nadchádzajúce stretnutia, na ktorých by štáty EÚ mohli diskutovať o opatreniach voči obom stranám konfliktu, ak nebudú spolupracovať.
Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo v máji, keď sa v štyroch obciach na severe Kosova chceli funkcií ujať starostovia albánskej národnosti zvolení v apríli v komunálnych voľbách bojkotovaných tamojšou srbskou väčšinou. Uvedenie starostov do úradu sa konalo za asistencie kosovskej polície. Celá procedúra vyvolala protesty Srbov, ktoré prerástli do potýčok s kosovskou políciou i s príslušníkmi misie NATO v Kosove. EÚ následne pohrozila Kosovu politickými dôsledkami, ak nezmení svoj kurz v súvislosti s voľbami. Mohlo by napr. ísť o pozastavenie návštev na vysokej úrovni i finančnej spolupráce.
Napätie medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od vojny na konci 90. rokov, ktorá si vyžiadala zásah aliancie NATO proti Belehradu. Srbi tvoria na severe Kosova väčšinu a nikdy neprijali vyhlásenie jeho nezávislosti od Srbska v roku 2008. Aj viac než dve desaťročia po povstaní kosovských Albáncov proti represívnej srbskej vláde stále považujú Belehrad za svoje hlavné mesto. Nezávislosť Kosova odmieta uznať aj samotné Srbsko. Srbsko považuje Kosovo za svoju duchovnú a historickú vlasť, ktorá bola v priebehu storočí dejiskom kľúčových bitiek. Na jeho území stoja niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.
(TASR)
