EuropskeNoviny.sk
Podľa európskych poslancov musí EÚ do roku 2030 zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 % jej pozemných a morských oblastí. Po utorkovej rozprave dnes Parlament prijal svoju pozíciu k zákonu EÚ o obnove prírody 336 hlasmi za, 300 hlasovalo proti a 13 sa zdržalo hlasovania. Hlasovanie o zamietnutí návrhu Komisie neprešlo (312 hlasovalo za, 324 členov hlasovalo proti a 12 sa zdržalo hlasovania).
Poslanci zdôrazňujú, že obnova ekosystému je kľúčom k boju proti zmene klímy a strate biodiverzity a znižuje riziká pre potravinovú bezpečnosť. Zdôrazňujú, že návrh zákona neukladá vytvorenie nových chránených území v EÚ, ani neblokuje novú infraštruktúru pre energiu z obnoviteľných zdrojov, pretože doplnili nový článok, v ktorom sa zdôrazňuje, že takéto zariadenia sú prevažne vo verejnom záujme.
Ciele obnovy prírody do roku 2030
Parlament zdôrazňuje, že nový zákon musí prispieť k plneniu medzinárodných záväzkov EÚ, najmä globálneho rámca OSN pre biodiverzitu Kunming-Montreal. Poslanci podporujú návrh Komisie zaviesť do roku 2030 opatrenia na obnovu, ktoré by sa týkali aspoň 20 % všetkých pozemných a morských oblastí v EÚ.
Podľa parlamentu sa zákon sa uplatňuje len vtedy, keď Komisia poskytne údaje o nevyhnutných podmienkach na zaručenie dlhodobej potravinovej bezpečnosti a keď majú krajiny EÚ k dispozícii údaje o rozsahu oblasti, ktorá sa musí obnoviť, aby sa dosiahli ciele obnovy pre každý typ biotopu. Parlament tiež predpokladá možnosť odložiť ciele v prípade výnimočných sociálno-ekonomických dôsledkov.
Do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by Komisia mala posúdiť akúkoľvek medzeru medzi finančnými potrebami obnovy a dostupnými finančnými prostriedkami EÚ a hľadať riešenia na preklenutie takejto medzery, najmä prostredníctvom špecializovaného nástroja EÚ.
Vyhlásenie spravodajcu
Po hlasovaní spravodajca César Luena (S&D, ES) uviedol: „Zákon o obnove prírody je základným prvkom Európskej zelenej dohody a nadväzuje na vedecký konsenzus a odporúčania na obnovu európskych ekosystémov. Poľnohospodári a rybári budú mať z toho úžitok a zároveň sa zabezpečí obývateľnosť zem pre budúce generácie. Naše dnešné stanovisko vysiela jasný signál. Teraz musíme pokračovať v dobrej práci, obhájiť naše postoje počas rokovaní s členskými štátmi a dosiahnuť dohodu pred skončením mandátu Parlamentu o schválení prvého nariadenia o obnove prírody v histórii EÚ.“
Ďalší postup
Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou o konečnej podobe právnych predpisov.
Súvislosti
Viac ako 80 % európskych biotopov je v zlom stave. Komisia 22. júna 2022 navrhla nariadenie o obnove prírody s cieľom prispieť k dlhodobej obnove poškodenej prírody v suchozemských a morských oblastiach EÚ a dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a biodiverzity. Podľa Komisie by nový zákon priniesol významné hospodárske výhody, pretože každé investované euro by prinieslo výhody vo výške najmenej 8 eur.
Tieto právne predpisy reagujú na očakávania občanov týkajúce sa ochrany a obnovy biodiverzity, krajiny a oceánov, ako sa uvádza v návrhoch 2 ods. 1, 2 ods. 3, 2 ods. 4 a 2 ods. 5 Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Nový právny predpis o obnove prírody vyvoláva bohužiaľ viacero rozporov. Považujem to za jednu z praktických ukážok opakujúcej sa nekompetentnosti Európskej komisie pri príprave zásadných legislatívnych návrhov a jej často až priveľkú mieru aktivizmu, na úkor schopnosti dosahovať kompromisy a dohodu so všetkými relevantnými aktérmi.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Pozorne vnímam intenzívnu politickú diskusiu v europarlamente o navrhovanom európskom nariadení o obnove prírody. Nepodporím však odmietnutie tohto nariadenia. Pozícia Slovenska i väčšiny krajín EÚ, v súlade s ktorou budem hlasovať, je totiž jasná – chceme vyššiu a udržateľnú ochranu prírody.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „V ochrane životného prostredia musíme pridať. Nariadenie o obnove prírody definuje záväzok pre všetky členské štáty Európskej únie. Ide o spôsob, ako spoločne prispieť k obnove degradovaných ekosystémov (napr. mokradí, lesov, morských ekosystémov, riek, jazier a lužných biotopov). Ak chceme mať čistú vodu, vzduch, bezpečné potraviny, potrebujeme na to zdravé ekosystémy. Sú alfou a omegou pre naše dlhodobé prežitie, blahobyt, prosperitu a bezpečnosť. Prínosy nariadenia výrazne prevyšujú náklady. Som rada, že Slovensko plne podporuje skoré prijatie tohto nariadenia a schvaľujú ho rezorty životného prostredia aj pôdohospodárstva, rovnako ako príslušný výbor národnej rady. Tento legislatívny nástroj je kľúčový pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity, najmä pokiaľ ide o zámer, aby do roku 2050 boli všetky degradované ekosystémy obnovené a primerane chránené.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Včely a ďalšie opeľovače nám masívne miznú z polí a prírody. A to je len jeden z prejavov miznúcej biodiverzity, bez ktorej nebude jednoducho čo jesť. Potrebujeme nielen chrániť prírodu, ale ju aj obnovovať tam kde sme ju zničili. Spolu s poľnohospodármi, lesníkmi, ale aj pri rozvoji našich miest. Pokiaľ Európsky parlament tento návrh odmietne, bude to tragédia nielen pre Európsku prírodu, ale hlavne pre všetkých ľudí.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Hoci je vedecký konsenzus na tom, že biodiverzita sa v EÚ znižuje a že jej znižovanie má negatívny vplyv na ľudstvo, nemôžeme si dovoliť obnovovať ju zbytočne draho. Chýbali by nám tak prostriedky v iných oblastiach, v ktorých vieme bojovať proti negatívnym dôsledkom efektívnejšie. Hľadajme a podporujme iba efektívne riešenia, ako zlepšovať biodiverzitu. Medzi tie najlepšie patria tie, ktoré umožnia efektívne znížiť plochy hospodárskych plodín v prospech prírody a jej biodiverzity. Ide napríklad o znižovanie odpadu pri výrobe, spracovaní a spotrebe potravín. Predkladatelia navrhujú sadu desiatok ukazovateľov v oblasti biodiverzity, v ktorých musia členské štáty v rokoch 2030, 2040 a 2050 dosahovať stanovené referenčné hodnoty. Za každú cenu. Preto návrh nepodporím.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Strata biodiverzity v Európe je za posledné desaťročia alarmujúca, a preto plne podporujem ciele Zákona o obnove prírody. Na druhej strane však nie je možné prinášať riešenia pre biodiverzitu, ktoré budú zároveň na úkor nášho poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Preto je dôležité spolupracovať s našimi farmármi, načúvať ich obavám a ťažkostiam, ale aj vymieňať si osvedčené postupy s iným krajinami. Tak totiž predídeme slepému ukladaniu nerealistických cieľov, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku škodlivý vplyv na produkciu potravín, rozvoj vidieka, ale aj životné prostredie.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Klimatické zmeny, z toho plynúce prírodné katastrofy nám jasne dávajú najavo, že naša budúcnosť vo veľkej miere bude závisieť od toho, do akej miery sa nám podarí nastoliť súlad, medzi človekom a prírodou, rešpektujúc potreby človeka i prírody.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Všetci si želáme pokrok v oblasti ochrany životného prostredia. Musíme však pri týchto témach pracovať s odbornými faktami a robiť citlivé a logické rozhodnutia, ktoré nezničia naše hospodárstvo a pracovné miesta. Nepremyslené a nekvalitné návrhy zákonov je nutné prepracovať.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Obnova prírody je investícia, ktorá nám pomôže bojovať proti zmene klímy a úbytku druhov. Jej ochrana už nestačí, potrebujeme vytvoriť podmienky pre obnovu ekosystémov, ich služieb a biodiverzity aj mimo chránených území. Žiaľ ambícia na obnovu ekosystémov sa v mene falošnej argumentácie konfliktu s potravinovou bezpečnosťou a hospodárskych sektorov dostala pod paľbu politickej kritiky. Výsledkom bolo ustúpenie od viacerých ambicióznych cieľov vyrokovaných vo Výbore pre životné prostredie a predloženie parlamentnej pozície vychádzajúcej zo všeobecnej dohody v Rade EÚ. Bez obnovy ekosystémov, ich funkcií a služieb, a bez obnovy biodiverzity sú práve sektory závislé od využívania prírody, ako poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo zásadne ohrozené silnejúcou klimatickou krízou. Proklamovaná ochrana týchto odvetví cez boj proti ochrane prírody je tak falošnou hrou a krátkozrakým vytĺkaním veľmi škodlivého politického kapitálu atakujúceho integritu Európskeho ekologického dohovoru.“
