Európsky parlament. PHOTO: redakcia/red.

Obrana demokratických inštitúcií a integrity europarlamentu pred zasahovaním

V správe prijatej vo štvrtok europarlament požaduje účinné systémy monitorovania a dohľadu s cieľom odhaliť zahraničné zasahovanie do fungovania inštitúcie.

Europoslanci vo svojich odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii varujú, že pokusy zasahovať do demokracie sú „rozšíreným javom, proti ktorému je potrebné čo najdôraznejšie bojovať“. Opätovne vyjadrili hlboké znepokojenie nad obvineniami, že traja aktívni a jeden bývalý poslanec Európskeho parlamentu a asistent poslanca sú zapletení do korupcie, prania špinavých peňazí a účasti v zločineckej organizácii. Vyzývajú na prijatie opatrení, ktoré by posilnili inštitúcie EÚ v prípade, že sa stanú terčom pokusov o zasahovanie zo zahraničia. Poukazujú na „mnohé medzery v pravidlách Parlamentu týkajúcich sa integrity a transparentnosti“ a žiadajú, aby sa 14-bodový návrh predsedníčky Metsoly na reformu pravidiel Parlamentu čo najskôr zaviedol do praxe.

Lepšia ochrana oznamovateľov a objasnenie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov

Parlament vo štvrtok 441 hlasmi za, pričom 70 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania, prijal správu, v ktorej požaduje urýchlenú revíziu kódexu správania poslancov vrátane účinných sankcií. Kódex by mal účinnejšie chrániť oznamovateľov a sprísniť pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov, majetkových priznaní a zverejňovania vedľajších príjmov, ako aj zákazať platenú vedľajšiu činnosť tým, na ktorých sa vzťahuje register transparentnosti.

Parlament zdôraznil, že hoci dialóg medzi zástupcami záujmových skupín a rozhodovacími orgánmi zostáva „dôležitou súčasťou európskej demokracie“, nevhodné spôsoby ovplyvňovania, úplatkárstvo a iné trestné činy sú neprijateľné.

Zahraničné zasahovanie by malo mať následky

Europoslanci poukazujú na to, že krajiny ako „Katar, Maroko, Čína, Rusko, Spojené arabské emiráty (SAE), Srbsko a Turecko výrazne investujú do lobistického úsilia v Bruseli.“ Zdôrazňujú, že zahraničné zasahovanie „nesmie zostať bez následkov“ a vyzývajú na pozastavenie všetkých legislatívnych a nelegislatívnych návrhov týkajúcich sa spolupráce so štátnymi orgánmi krajín, ktoré sa pokúšajú o zasahovanie ako aj na pozastavenie všetkých finančných prostriedkov EÚ pre orgány takýchto krajín. Financovanie organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých médií, ako aj humanitárnej pomoci by sa malo zachovať.

Podľa poslancov treba rozšíriť rozsah pôsobnosti a monitorovanie registra transparentnosti, pričom každý poslanec by mal byť povinný oznámiť svoje plánované stretnutia so zástupcami záujmových skupín vrátane stretnutí s diplomatickými zástupcami z krajín mimo EÚ.

Kontrola aktivít bývalých poslancov

Nový etický orgán EÚ by mal dohliadať na to, aby bývalí poslanci dodržiavali šesťmesačné obdobie, počas ktorého sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov. V prípade lobovania v mene rizikových krajín by sa mal príslušným poslancom odňať prístup do Parlamentu. Poslanci tiež ľutujú, že Komisii trvalo tak dlho, kým predložila svoj návrh a že jej chýba ambícia zriadiť nezávislý etický orgán EÚ.

Vyhlásenia spoluspravodajcov

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola po hlasovaní povedala: „Návrhy reforiem, ktoré boli dnes prijaté, ponúknu dlhodobé riešenia, ktoré pomôžu posilniť našu schopnosť zabrániť vonkajším aktérom zasahovať do našej práce. Vytvoria našu obrannú líniu proti autokratickým tretím krajinám, ktoré sa snažia ovplyvňovať európske rozhodovanie a pomôžu nám chrániť našu otvorenú a slobodnú spoločnosť. Doplnia všetky okamžité opatrenia, ktoré už boli zavedené na zvýšenie integrity.“

Spoluspravodajca Vladimír Bilčík (EPP, Slovensko) uviedol: „Parlament musí zostať otvorenou inštitúciou, zároveň sa však musí brániť pred korupciou a škodlivým zasahovaním zo zahraničia. Preto by podľa nás zamestnanci, ktorí sa zaoberajú citlivými otázkami, mali absolvovať bezpečnostnú previerku. Takisto by sa mali zverejňovať všetky stretnutia s tretími stranami, pričom politické vzťahy s tretími krajinami by sa mali realizovať len prostredníctvom zavedených parlamentných kanálov.“

Viac..  EÚ zvažuje obrannú spoluprácu s Japonskom a Južnou Kóreou

Spoluspravodajkyňa Nathalie Loiseau (Renew, Francúzsko) vyhlásila: „Dnešné hlasovanie vysiela silný signál. Naše odporúčania ukazujú odhodlanie Parlamentu zlepšiť svoju transparentnosť, bojovať proti korupcii a lepšie sa brániť proti nebezpečnému zahraničnému zasahovaniu. Tiež nám pripomína naše predchádzajúce stanoviská v prospech silného európskeho etického orgánu, ktorý by zlepšil transparentnosť a zodpovednosť voči našim občanom.“

Súvislosti

V nadväznosti na uznesenie plenárnej schôdze z 15. decembra 2022 bol prípravou tejto správy poverený Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie a dezinformácie a pre posilnenie integrity v Európskom parlamente. Správa dopĺňa súbor opatrení, ktoré prijali a na ktorých v súčasnosti pracujú iné orgány EP.

Reakcie slovenských poslancov

Spravodajca Vladimír Bilčík (EPP, SK) doplnil: „Vznik tejto správy, za ktorou stojím ako spravodajca, je dôkazom, že Európsky parlament si jasne uvedomuje hrozby, ktorým čelí od tretích krajín. Autoritárske režimy na čele s Ruskom a Čínou majú záujem oslabovať nielen Európsku úniu a jej inštitúcie, ale aj jednotlivé členské štáty. Či už rozosievaním dezinformácií s cieľom ovplyvňovať výsledky volieb alebo používaním korupčných praktík. Potrebujeme byť voči týmto neželaným zásahom odolnejší. Verím, že kroky, ktoré v správe navrhujeme, si osvojí nielen EÚ, ale inšpirujú sa nimi aj členské krajiny. Slovensko je tiež jedným z terčov zahraničného zasahovania zo strany Ruska. Je kľúčové, aby sme posilnili naše politické inštitúcie a demokraciu pred neželanými zásahmi. Táto správa nám ponúka návod, ako na to.“

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Akékoľvek navrhované zmeny, ktoré majú mať vplyv na vnútorné fungovanie Európskeho parlamentu, musia mať v prvom rade za cieľ zaistenie jeho stability a posilňovanie dôvery verejnosti v túto inštitúciu. Zároveň musia prispievať k slobodnému a nezávislému výkonu mandátu jednotlivých poslancov.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Od začiatku svojho mandátu presadzujem, aby bolo fungovanie Európskeho parlamentu transparentnejšie. Napríklad, aby sa dalo vo výsledkoch hlasovaní jednoducho vyhľadávať a aby sa dalo lepšie dohľadať, kto jednotlivé zmeny v materiáloch EP presadzoval. Potešilo ma, že sa návrhy na zlepšenie v týchto oblastiach dostali do odporúčaní predloženej správy. Podľa mňa to prispeje k efektívnejšej EÚ.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Otvorene poukazujem na to, že naše demokratické inštitúcie čelia hybridným hrozbám zo strany nedemokratických režimov. Nielen Katar, ale aj Rusko, Čína a ďalší aktéri sa naďalej pokúšajú ovplyvňovať politikov a úradníkov, využívajú korupciu či sledovacie zariadenia a iné metódy na šírenie svojho vplyvu. Preto sa Európsky parlament a ďalšie európske a národné inštitúcie musia pred týmito hrozbami chrániť. Opatrenia sa však v prvom rade musia zamerať na tých aktérov, ktorí sa snažia uplatniť svoj vplyv, napríklad odstránením všetkých čínskych sledovacích a bezpečnostných zariadení v našich budovách, či zákazom používania škodlivých aplikácií, akou je TikTok, o čo sa aktívne zasadzujem.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Pokusy zasahovať do demokratického zriadenia nie sú ničím neobvyklým. Potrebujeme sa im dokázať efektívne brániť. Okrem toho je dôležité posilniť boj proti korupcii prostredníctvom kvalitnejšej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi jednotlivých členských štátov.“

O mam

Odporúčame pozrieť

Miriam Lexmann zvolili na pozíciu kvestorky Európskeho parlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17.júla 2024, na ustanovujúcej schodzi Európskeho parlamentu zvolená …

Consent choices