Existuje.
Pre mňa ste to vy. Desiatky, možno stovky Slovákov a Sloveniek, šikovných, vzdelaných, úspešných, ktorí okúsili svet v celej jeho farebnosti a kráse a napokon sa vrátili do svojich regiónov, aby tam nie vďaka štátu, ale napriek štátu, vytvárali hodnoty. Zakladajú si tam startupy, budujú moderné podniky, malé cukrárne s tradičnými cukrovinkami, nenápadné remeselné dielne, v ktorých ožívajú remeslá našich dedov, s láskou ošetrujú rodinné vinice, aby tradičným spôsobom vyrobili naturálne vína, ktoré chutia po slovenskej pôde.
Presne takto chutia sopečné vína z južných svahov Štiavnických vrchov, ktoré si od malých vinárov kupujeme tu, v Banskej Štiavnici. Pijú ho v michelinovských japonských reštauráciách, kam putuje celá produkcia niektorých vinárov, lebo na Slovensku nemajú takú podporu, aby konkurovali tradičným gigantom plným chémie a síry.
Pre mňa sú vlastenci ľudia ako kedysi úspešná dáma korporácií, Bea, ktorá sa spoza hraníc vrátila a vdýchla život chalupám na Štefultove, ktoré už pozná celé Slovensko ako Nebo nad Štiavnicou. Sieťuje remeselníkov a pomáha im organizovať workshopy, aby ich remeslá prežili ďalšie a ďalšie generácie.
Toto sú pre mňa vlastenci a ich snaha spolu s krásou našich lúk, pasienkov, pahorkatín, vrchov, hôr a riek ma napĺňa hrdosťou na to, že som Slovenka.
Nie tupé ksichty politikov z Republiky a zo Smeru alebo zo SNS, nie mazurekovia, sujovia, kotlety, uhríci, nie dankovia a tabakové romany a nie ficovia, ktorí tu roky rozkrádali našu krajinu a zanedbávali naše regióny. Nie títo hejslováci, ktorí nikde neboli a nič nevideli a ani len netušia o pravých pokladoch Slovenska.
Nenechajme im ukradnúť sviatok Ústavy, ktorú posledné roky znásilňujú na každej schôdzi parlamentu populistickými prílepkami. Nenechajme im ukradnúť pojem VLASTENECTVO. Toto je naša krajina, naše regióny, naša Ústava a náš domov. My sme tu doma.
Lucia Ďuriš Nicholsonová, europoslankyňa /Jablko, RE/.