EuropskeNoviny.sk
V reakcii na rastúce hrozby pre slobodu médií a životaschopnosť priemyslu poslanci prijali svoju pozíciu k návrhu zákona o posilnení transparentnosti a nezávislosti médií v EÚ.
Európsky parlament vo svojej pozícii k Európskemu aktu o slobode médií, ktorú prijal 448 hlasmi za, 102 proti a 75 sa zdržalo hlasovania, žiada, aby členské štáty zabezpečili pluralitu médií a chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými či súkromných zásahmi.
Poslanci sa zasadzujú za zákaz všetkých foriem zasahovania do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb a chcú zabrániť vyvíjaniu vonkajšieho tlaku na novinárov, ako je napríklad nátlak na zverejňovanie ich zdrojov, prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach alebo sledovanie ich činnosti prostredníctvom špionážnych softvérov.
Používanie špionážneho softvéru by malo byť odôvodnené len ako krajné riešenie, tvrdia poslanci Európskeho parlamentu. Každý prípad by sa mal posudzovať osobitne. Softvér sa môže použiť, len ak nezávislý súdny orgán nariadi vyšetrovanie závažného trestného činu, napríklad terorizmu alebo obchodovania s ľuďmi.
Transparentnosť vlastníctva
S cieľom posúdiť nezávislosť médií Parlament požaduje, aby všetky médiá vrátane mikropodnikov zverejňovali svoju vlastnícku štruktúru. Poslanci okrem toho chcú, aby médiá, online platformy a vyhľadávače podávali správy o príjmoch, ktoré získavajú zo štátnej reklamy, ako aj o štátnej finančnej podpore. Platí to aj pre finančné prostriedky z krajín mimo EÚ.
Ustanovenia proti svojvoľným rozhodnutiam veľkých platforiem
Europoslanci chcú vytvoriť mechanizmus na spravovanie požiadaviek na odstránenie obsahu online, aby tak zabezpečili, že rozhodnutia o moderovaní obsahu, ktoré prijímajú veľké online platformy, neohrozia slobodu médií. Podľa poslancov by sa platformy pri spracúvaní týchto požiadaviek mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé. Potom by mali platformy informovať príslušné médiá o tom, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu. Ak sa platforma po tomto období stále domnieva, že mediálny obsah nespĺňa jej obchodné podmienky, môže pristúpiť k vymazaniu, obmedzeniu alebo postúpeniu prípadu vnútroštátnym regulačným orgánom, aby bezodkladne prijali konečné rozhodnutie. Ak sa však poskytovateľ médií nazdáva, že rozhodnutie platformy nemá dostatočné dôvody a ohrozuje slobodu médií, má právo predložiť prípad orgánu mimosúdneho riešenia sporov.
Hospodárska životaschopnosť
Podľa europoslancov by krajiny EÚ mali zabezpečiť primerané, udržateľné a predvídateľné financovanie verejnoprávnych médií z viacročných rozpočtov. Okrem toho navrhujú obmedziť podiel verejnej reklamy pridelený jednému poskytovateľovi mediálnych služieb, online platforme alebo vyhľadávaču, aby sa tak zabránilo závislosti mediálnych spoločností od štátnej reklamy. Uvedený podiel by nemal byť vyšší ako 15 % celkového rozpočtu na štátnu reklamu v danej krajine EÚ. Poslanci takisto chcú, aby sa kritériá prideľovania verejných prostriedkov médiám sprístupnili verejnosti.
Nezávislý mediálny orgán EÚ
Parlament zároveň požaduje, aby bola Európska rada pre mediálne služby – nový orgán EÚ zriadený aktom o slobode médií, právne a funkčne nezávislý od Európskej komisie – mohla konať nezávisle od nej. Poradným orgánom mediálnej rady by mala byť nezávislá skupina expertov zastupujúca mediálny sektor a občiansku spoločnosť.
Vyhlásenie spravodajkyne
„Nesmieme zatvárať oči pred znepokojujúcim stavom slobody tlače na celom svete, trendom, ktorý má vplyv aj na Európu,“ vyhlásila spravodajkyňa Sabine Verheyen (EPP, DE) pred hlasovaním. Zdôraznila, že médiá nie sú len „akýmkoľvek biznisom. Okrem svojho hospodárskeho rozmeru prispievajú médiá k vzdelávaniu, kultúrnemu rozvoju a inkluzívnosti v spoločnosti. Chránia základné práva, ako je sloboda prejavu a prístup k informáciám.“ Spravodajkyňa uviedla, že Európsky zákon o slobode médií dosiahol „dôležitý legislatívny míľnik na ochranu rozmanitosti a slobody nášho mediálneho prostredia a novinárov“ a urobil „dôležitý krok v ochrane našich demokracií“.
Ďalší postup
Potom, čo svoju pozíciu prijal Parlament, sa teraz môžu začať rokovania s Radou (ktorá sa na svojej pozícii dohodla v júni 2023) o konečnej podobe zákona.
Reakcia na očakávania občanov
Dnes prijatou pozíciou Parlament reaguje na požiadavky občanov uvedené v Správe o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy, najmä v návrhu 27 o médiách, falošných správach, dezinformáciách, overovaní faktov, kybernetickej bezpečnosti (odsek 1.2) a v návrhu 37 o informovaní občanov, účasti a mládeži (odsek 4).
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Sloboda musí patriť k výkonu novinárskeho povolania. Európsky akt o slobode médií má byť prostriedkom ako vytvoriť tlak na členské štáty Európskej únie, aby takúto slobodu garantovali. Definuje viacero druhov záruk, ktorých cieľom má byť zaistenie plurality názorov. Za nesprávne považujem, že jednotlivé členské štáty neboli priamo zapojené do diskusie o znení tohto aktu a následne budú len postavené pred hotovú vec. Návrh pritom obsahuje viacero rozličných nástrojov, ktoré majú chrániť nezávislosť médií pred rôznymi druhmi či už politických alebo ekonomických záujmov. Zároveň by to však malo platiť aj naopak, to znamená, že médiá by sa mali zdržiavať akéhokoľvek priameho zasahovania do politického boja. Slovensko sa v celosvetovom rebríčku slobody tlače drží vysoko. To môže byť považované za jeden zo znakov kvalitného mediálneho prostredia. O to viac je zarážajúce akým neobjektívnym spôsobom vstupovali viaceré médiá do predvolebnej kampane v našej krajine.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Nový európsky zákon o slobode médií, na príprave ktorého som sa podieľal ako tieňový spravodajca, je výbornou správou pre novinárov a demokraciu. Už roky, a zvlášť od ruskej invázie na Ukrajine, čelíme zahraničnému zasahovaniu zo strany Ruskej federácie. Tá aj na Slovensku šíri svoj vplyv cez dezinformácie, falošné správy a rôzne pokútne weby. Pomáhajú jej v tom aj veľkí politickí hráči vrátane strany SMER-SSD, ktorá v sobotu vyhrala parlamentné voľby. Potrebujeme preto lepšie chrániť nezávislé postavenie médií a novinárov, aby mali väčšiu slobodu pri svojej práci a dokázali prinášať overené a kvalitné informácie. Pre stav demokracie na Slovensku je to nevyhnutná podmienka. Vyššia ochrana žurnalistov pred sledovaním je dôležitou správou pre Slovensko aj kvôli tragickej skúsenosti s vraždou novinára Jána Kuciaka práve pre jeho novinársku prácu.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Cieľom tejto legislatívy EÚ je zlepšiť mediálne prostredie tak, aby boli jasné vlastnícke vzťahy a podporená nezávislosť médií od štátu. Stanovia sa tiež jasnejšie pravidlá vzťahov medzi nimi a veľkými prevádzkovateľmi online platforiem, ako je napríklad Facebook. Aj Slovensko si bude musieť v najbližších rokoch poradiť s dvoma problémami. Ochrana novinárov a dôveryhodnosť médií. Podľa výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka zažili až dvaja z troch novinárov incident vo forme útoku alebo hrozby. Na Slovensku sa darí verejným činiteľom zastrašovať kritických komentátorov a investigatívcov prostredníctvom rôznych žalôb. Je nutné urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme nastavili zdravé mediálne prostredie, v ktorom budú môcť novinári nezávisle a bezpečne vykonávať svoju prácu. Rovnako potrebné je zaviesť dôkladnú výučbu mediálnej gramotnosti a kritického myslenia do školských lavíc.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Slovensko ako postsocialistická krajina má jasnú skúsenosť s tým, aký význam majú slobodné, nezávislé a dôveryhodné média. Dnes, pre rastúci vplyv dezinformácií a konšpirácií je posilnenie pozícií a dôveryhodnosti médií existenčnou nevyhnutnosť pre každú slobodnú a demokratickú krajinu. Pritom médiá v Európe môžu aj dnes čeliť tlakom ako zo strany štátnej moci či z hľadiska obchodných modelov majiteľov. Preto je nevyhnutné zamerať sa na to, ako riešiť vzťah štátu a médií, zvýšiť transparentnosť vlastníctva médií, no predovšetkým chrániť samotných novinárov pred nátlakom a sledovaním. Aj s tým bohužiaľ máme skúsenosť, ktorá sa nesmie zopakovať.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podporujem spoločnú európsku reguláciu médií, pretože na jednotnom mediálnom trhu nie je možné efektívne vymáhať povinnosti podľa 27 rôznych systémov. Taktiež vítam, že navrhovaným materiálom sa zakazujú všetky formy zasahovania a tlaku a zvyšuje sa transparentnosť celého mediálneho sektora. Napríklad verejnosť si bude môcť bezplatne dohľadať informácie o vlastníctve médií v online databáze.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Fragmentované či nejasné pravidlá jednotlivých členských štátov týkajúce sa médií doteraz spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Európsky akt o slobode médií slúži práve tomuto účelu. Oceňujem, že nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, pre ochranu zdrojov informácií novinárov, ale aj zaručuje editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií, ktoré sú poskytované užívateľom či národným orgánom.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Návrh zákona má moju plnú podporu. Je vyústením mnohých doteraz prijatých opatrení. Ak členské štáty nedokážu garantovať slobodu a nezávislosť médiám a ochranu novinárom pri ich práci, nie je možné hovoriť o demokraciách.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Novinári sú strážcami demokracie. Potrebujeme ich chrániť pred vonkajšími tlakmi, v prípade potreby garantovať anonymitu ich zdrojov a zabezpečiť, aby podozrivé osoby nemohli sledovať ich investigatívnu činnosť prostredníctvom moderných špionážnych softvérov. Slovensko ako krajina, ktorá má v živej pamäti vraždu novinára, musí aj na pôde EÚ robiť maximum pre ochranu slobodných médií.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Táto iniciatíva prichádza v pravý čas. Slobodné médiá sú základným kameňom demokracie a napriek všeobecnému zdeseniu z vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice, sme na Slovensku svedkami neustálych atakov voči novinárom a ich nezávislosti. Väčšia ochrana žurnalistov, ich zdrojov a nezávislosti od zasahovania štátu je nevyhnutná a v tomto duchu vysoko pozitívne hodnotím európsky rámec.“
