Eurokomisia odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu odporučila lídrom EÚ otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. V prípade Gruzínska komisia odporučila udelenie kandidátskeho štatútu. Uviedla to v rámci správy, ktorá hodnotí pokrok jednotlivých kandidátskych krajín, informuje bruselský spravodajca TASR.

Vzhľadom na výsledky dosiahnuté Ukrajinou a Moldavskom v pokračujúcom reformnom úsilí EK odporučila, aby Rada EÚ začala prístupové rokovania s oboma krajinami. Komisia odporúča, aby Rada EÚ prijala rámce na rokovania, keď Ukrajina a Moldavsko prijmú niektoré kľúčové opatrenia.

Komisia ocenila dynamiku ukrajinských reforiem, a to aj napriek vojne. Ukrajinská vláda a parlament preukázali odhodlanie dosiahnuť výrazný pokrok pri plnení siedmich krokov stanovených EK v rámci integračného procesu. Vláda zaviedla transparentný systém predbežného výberu sudcov ústavného súdu, zreformovala orgány súdnej správy, pokročila pri vyšetrovaní korupcie na vysokej úrovni a systémovo sa snaží riešiť vplyv oligarchov.

V Moldavsku prebieha okrem iného komplexná reforma súdnictva a zreformované boli protikorupčné orgány. Korupcia sa vyšetruje intenzívnejšie. Moldavsko tiež prijalo akčný plán deoligarchizácie a vytvára mechanizmus konfiškácie majetku z trestnej činnosti.

V prípade Gruzínska Komisia vzhľadom na dosiahnuté výsledky odporúča, aby členské krajiny EÚ udelili Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že podnikne niekoľko odporúčaných krokov. V posledných mesiacoch posilnilo spoluprácu s EÚ a zrýchlilo tempo reforiem. Prijalo zákony a opatrenia týkajúce sa rodovej rovnosti, boja proti násiliu páchanému na ženách a organizovanej trestnej činnosti. Pokrok je aj pri reforme súdnictva, zaviedli sa zákony proti oligarchom.

Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, eurokomisia odporúča začať prístupové rokovania, až keď sa dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami členstva. Exekutíva EÚ bude priebežne monitorovať pokrok a súlad vo všetkých súvisiacich oblastiach a podá správu Rade EÚ najneskôr v marci 2024.

Správa EK poskytuje podrobné hodnotenie súčasného stavu a pokroku v eurointegračnom úsilí, ktorý dosiahli Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a po prvýkrát aj Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko. Albánsko musí pridať v oblasti slobody prejavu, práv menšín a vlastníckych práv a v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.
V Čiernej Hore sa pokrok dosiahnutý v prístupových reformách čiastočne zastavil pre hlbokú polarizáciu a politickú nestabilitu. EK víta vytvorenie nového parlamentu a vlády, od ktorej očakáva, že zrealizuje potrebné reformy. Srbsko sa musí viac zosúladiť so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane sankcií voči Rusku. Potrebné sú ďalšie reformy v oblasti právneho štátu a pokračovanie v normalizácii vzťahov s Kosovom.

Komisia zdôraznila, že pristúpenie je a zostane procesom založeným na zásluhách, ktorý závisí od pokroku dosiahnutého každou krajinou. „Rozšírenie je životne dôležitou politikou Európskej únie. Dokončenie rozširovania je výzvou dejín, prirodzený horizont našej Únie. Dobudovanie Únie má tiež silnú ekonomickú a geopolitickú logiku. Doterajšie vlny rozšírenia ukázali obrovské výhody pre pristupujúce krajiny aj pre EÚ. Bude to víťazstvo pre všetkých nás,“ uviedla šéfka eurokomisie.