EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA / Európska komisia tento týždeň odporučila zahájiť prístupové rokovania s Ukrajinou, Moldavskom a Bosnou a Hercegovinou. Oznámila to šéfka komisie Ursula von der Leyenová. O najnovších informáciách hovorí europoslanec Vladimír Bilčík.
Rozširovaniu Európskej únie sa venujete dlhodobo. Ako hodnotíte toto rozhodnutie európskej komisie?
Podľa mňa je to najhistorickejšia správa za posledných 20 rokov. Je to podstatný krok pre západný Balkán aj pre Ukrajinu, dokonca aj pre Gruzínsko ako kandidátsky štát. Diskusia o rozšírení ma iný geopolitický zmysel. Je dôležité, aby to potvrdili členské štáty na summite v decembri, čo tiež odporúča Európska komisia a verím, že tento krok potvrdia a začnú sa rokovania.
Európska únia priznala Ukrajine postavenie kandidátskej krajiny 4 mesiace po ruskej invázii. Čo znamená tento posun v praxi?
Málokto čakal, že Rusko napadne Ukrajinu a to zmenilo celý geopolitický kontext. Z Európskej únie sa stal geopolitický, bezpečnostný a vojenský hráč. Robíme kroky, o ktorých by sa nikomu pred februárom 2022 nesnívalo, vrátane poskytovania vojenskej pomoci. Ukrajina sa musí stať kandidátskym štátom a to je odpoveď na ruskú agresiu.
Viedli sme dlhé diskusie za zatvorenými dverami. Slovensko viedlo líderskú pozíciu v tomto rozhodnutí spolu s ostatnými krajinami stredoeurópskeho regiónu a napokon sme presvedčili mnoho skeptikov ako boli Nemci, Francúzi či Holanďania. Je dôležité tento boj vyhrať a potvrdiť, že Ukrajina patrí do Európskej únie.
Všetky menované krajiny ešte musia splniť niektoré kritériá členstva. Von der Leyenová ocenila reformy, ktoré Kyjev robí v oblasti justície i boja proti korupcii. Dá sa povedať, že Kyjev má z týchto krajín do únie najbližšie?
Určite nie a myslím si, že by ľudia mali chápať, že začíname ťažký a dlhý proces. Ukončenie vojenského konfliktu je dôležitým krokom pre vstup Ukrajiny do Európskej únie. Priestor a región západného Balkánu má najvyššie šance, pretože majú európsku perspektívu už 20 rokov. Napríklad Čierna Hora otvorila všetky kapitoly rokovaní a má dnes celkom stabilnú vládu.
Do akej miery je toto rozhodnutie politické a do akej miery zodpovedá aj potrebám samotnej únie?
Samozrejme, že áno. Záväzok je dlhodobý a reálny, inak by sa kredibilita Európskej únie stratila. Zaviazali sme sa, že pokiaľ budú kandidátske krajiny spĺňať kritériá, tak budú členskými štátmi Európskej únie. Ten záväzok má veľa dôležitých dôsledkov.
Európska únia sa ide rozšíriť do geopolitického priestoru. Pred niekoľkými rokmi neboli žiadne debaty o rozšírení. Aby sa to úspešne dokončilo, treba sa sústrediť na najbližšie rozširovanie, ktoré je rozrobené na západnom Balkáne.
Európska únia už dlhodobo komunikuje s krajinami Balkánu, takisto ako aj s Tureckom, s ktorým sa už aj prestali baviť. Môže sa toto stať aj Ukrajine alebo by práveže mala mať vyššie tempo na posun?
Turecko je stále formálnou kandidátskou krajinou ale už 5 rokov serióznym spôsobom nekomunikujeme, lebo Turecko dáva najavo, že európskou cestou nechcú ísť – to je Erdoganov odkaz Bruselu, čiže rokovania sú zamrznuté. Čo sa týka balkánskych krajín, ten prísľub bol od roku 2003 a postupne po rokoch začali rokovania s Čiernou Horou, so Srbskom.
Pred rokom sme začali rokovať so severným Macedónskom a Albánskom a ten proces sa hýbe a nie je to otázka desaťročí. Ak tie krajiny splnia podmienky, veľmi rýchlo sa môžu posunúť.
